Existuje najrôznejších evolučných teórií, ale najznámejšie sú pravdepodobne tie od Darwina a Lamarcka. Ale tiež Millerov experiment a čierni fajčiari ukazujú ďalšie možnosti pôvodu živých bytostí na Zemi. Evolúcia je fylogenetický vývoj živočíšnych a rastlinných druhov. Živé bytosti sa týmto vývojom chcú prispôsobiť svojmu prostrediu. Vývoj prebieha v priebehu mnohých generácií. Teraz sa pozrieme podrobnejšie na najzaujímavejšie a najznámejšie teórie:
darwinizmus
Darvinizmus je názov, ktorý dal evolučnej teórii Charles Darwin (1809 - 1882). To zahŕňa vývoj prirodzeným výberom. Darwin tvrdil, že evolúciu urýchľuje konkrétne konkurenčné správanie, ktoré sa vyskytuje v prírode, pretože v boji o potravu a biotop prežijú iba tí najprispôsobivejšie a najsilnejšie tvory. Okrem toho je pravdepodobnejšie, že sa tieto, najlepšie prispôsobené stvorenia, budú aj množiť. Ich silné stránky sa teda prenášajú na ich potomkov. Slabší členovia druhu sa menej pravdepodobne rozmnožujú okrem iného vďaka konkurencii - nakoniec vyhynú. Podľa Darwina sa teda druhy nevyvíjajú podľa vopred určeného plánu, ale náhodné mutácie (zmeny v genetickom materiáli) vytvárajú skôr nové varianty druhov, ktoré nahradzujú svojich slabších predchodcov prostredníctvom svojich pevnosť a prispôsobenie sa prostrediu. Ak sa potomstvo s novými vlastnosťami nakoniec rozíde tak ďaleko od svojich predkov, alebo iných potomkov s novými vlastnosťami, ktoré s nimi už nedokáže reprodukovať, potom vznikol nový druh. Sám Darwin neskôr uplatnil svoju teóriu na ľudí.
Lamarckova evolučná teória
Lamarck (1744 - 1829), francúzsky botanik a zoológ, bol začiatkom 19. storočia jedným z najdôležitejších biológov. Myslel si, že každý živý tvor chce žiť v súlade so svojím prostredím. Pretože je to však neustále v stave zmien, musia sa meniť aj druhy, aby nevyhynuli. Jeho evolučná teória bola založená na dvoch „pozorovaniach“. Prvým bolo, že živé bytosti nakoniec stratili vlastnosti, ktoré nepotrebujú, a namiesto toho si prostredníctvom neustáleho používania príslušných orgánov vyvinuli vlastnosti, ktoré vo svojom prostredí potrebujú. Druhým Lamarckovým pozorovaním bolo, že živé bytosti zdedili tieto nadobudnuté vlastnosti po svojich potomkoch. Najslávnejším príkladom jeho teórie je dlhý krk žiraf. Kvôli suchu sa jedlo dalo zohnať iba na vysokých stromoch. Žirafy si museli natiahnuť krk, čo ich časom predĺžilo. Toto dlhšie krk bola odovzdaná ich potomkom. Lamarckova evolučná teória bola vedeckým vysvetlením druhovej diverzity. Lamarckova evolučná teória má však veľkú chybu v tom, že predpokladá, že schopnosti získané počas života možno dediť. Aby sa tak stalo, musela by sa zodpovedajúcim spôsobom zmeniť genetická informácia v pohlavných bunkách. Podľa našich súčasných poznatkov to však nie je možné.
Miller-Ureyov experiment
Stanley Miller a Harald Urey sa pokúsili znovu vytvoriť prvotnú atmosféru Zeme v skúmavke v roku 1952. Prvotná atmosféra bola údajne zložená z vysokoenergetických plynov vodík, metán a amoniak, ktoré by mohli pomocou dostupných energií reagovať na vznik organických zlúčenín. V experimente boli predpokladané zložky prvotnej atmosféry vystavené elektrickým iskrovým výbojom. Mali slúžiť na simuláciu úderov blesku. Plyny, ktoré kondenzovali v studený sa potom zhromaždili do banky naplnenej voda, ktorá mala predstavovať praveký oceán. Zahriatím banky boli tieto plyny nakoniec transportované späť do prvotnej atmosféry a znovu vystavené úderom blesku. Experiment takto pokračoval týždeň. Po jednom dni voda už zružovel; do konca týždňa bola voda v banke tmavočervená až hnedastá a zakalená. V reaktore sa vytvorila zložitá zmes organických zlúčenín voda, vrátane jednoduchých mastné kyseliny, aminokyseliny a cukry. Najlepšie podmienky pre vznik života. Kritike experimentu Millera a Ureyho však je, že nie je dokázané, či predpokladané látky boli skutočne prítomné v prvotnej atmosfére.
Čierni fajčiari
Čierni fajčiari sú hydrotermálne prieduchy, ktoré sa nachádzajú asi 2000 metrov na dne hlbokého mora. Sú to kužeľovité komíny, ktoré vznikli usadením minerály. Z nich vychádza 400-stupňová horúca a na minerály bohatá voda, ktorá sa ochladzuje splnením 2-stupňového stupňa studený voda hlbokého mora, tvoriaca minerály, ktoré sa zase ukladajú na komínoch. Týmto spôsobom dosahujú komíny výšky 20 až 25 metrov. Čierni fajčiari rast hore iba tam, kde sopečná činnosť vypláva na povrch. Cez trhliny v oceánskej kôre studený morská voda tak preniká kilometre hlboko do zemského vnútra, zahrieva sa a reaguje so skalami dna oceánu. Potom zaťažený sopečnými plynmi, kovmi a síra, vracia sa na dno oceánu a vyteká. Kvôli vysokému tlaku voda napriek vysokej teplote nezačne vrieť. Ale aj keď tam prevládajú tieto podmienky, archaické baktérie môžu tam iba prosperovať, pretože môžu iba začať rast na 90 stupňov a znesie aj teploty ďaleko nad 100 stupňov. Preto sa predpokladá, že prvé formy života sa museli vyvinúť bez nich kyslík v hlbokom mori. Pri tom použili vodík sulfid ako zdroj energie v bezľahkom prostredí na premenu uhlík oxid na organické zlúčeniny.
záver
Ani dnes nie je jasno o pôvode živých vecí na Zemi. S našimi súčasnými poznatkami však môžeme vylúčiť niekoľko teórií, napríklad Lamarckovu.
