Aký nákazlivý je zápal semenníkov?
An zápal semenníkov môže byť v mnohých prípadoch nákazlivá. Patogény sa prenášajú rôznymi spôsobmi. Napríklad človek trpiaci zápal semenníkov kvôli a mumps infekcia môže preniesť na príušnicu vírus cez slina.
Často, a kvapôčková infekcia, napríklad kašľom, je na to postačujúce. Ktokoľvek infikovaný mumps vírus zvyčajne dostane aj jeho zápal slinné žľazy. Infekcia však nemusí nevyhnutne viesť k zápal semenníkov.
Aj tu platí, že najmä muži majú sklon k rozvoju zápal semenníkov cez mumps po puberte, aby jedna tretina až pätina infikovaných mužov trpela aj zápalom semenníkov. Tiež zápaly semenníkov, ktoré sú spôsobené sexuálne prenosné choroby ako kvapavka alebo chlamýdie, sú nákazlivé. Dotknutá osoba však býva infikovaná iba sexuálnymi partnermi.
V heterosexuálnych pároch môže muž takto prenášať baktérie svojmu partnerovi, pri ktorom môže dôjsť aj k zápalu ženských pohlavných orgánov. Naopak, žena môže infikovať svojho mužského partnera pomocou baktérie, na základe čoho môže mužský partner vyvinúť zápal semenníkov. Priama infekcia so zápalom semenníky sa môže vyskytnúť počas homosexuálneho styku medzi dvoma mužmi.
V zásade sa však prenáša iba patogén z jednej osoby na druhú. Nie je vždy isté, či infikovaný muž bude následne aj trpieť zápal semenníkov, ale toto je bežný jav. S primeranou hygienou genitálií, infekciou chlamýdiami a kvapavka by sa nemali vyskytnúť bez sexuálneho kontaktu.
Diagnóza
Existujú rôzne prostriedky na diagnostiku zápalu semenníkov: Najskôr je dôležitá konverzácia medzi lekárom a pacientom, ktorá sa tiež nazýva anamesis, na zistenie presných príznakov a priebehu udalostí. Z tohto rozhovoru možno často stanoviť pomerne jasnú diagnózu. Po rozhovore zvyčajne nasleduje preskúmanie semenníky, napríklad palpácia.
Ak pacient reaguje bolestivo na tlak alebo ak je semenník už viditeľne opuchnutý a začervenaný, môžu to byť indikátory zápalu semenníky. Okrem toho môže lekár použiť ultrazvuk semenníkov (sonografia) na diagnostiku. Ultrazvuk sa môže použiť na vizualizáciu akumulácie tekutín, tj. edému, ako aj opuchu alebo krútenia.
Ultrazvuk je veľmi lacný, rýchly a predovšetkým bezpečný spôsob vyšetrenia pacienta. Ak sa potvrdí podozrenie na bakteriálnu infekciu, je dôležité určiť presný patogén. Antibiotická terapia by mala byť vždy zameraná proti patogénu, a nie ako „všestranný útok“ so širokospektrálnym antibiotikom. V niektorých prípadoch to nie je inak možné, ba dokonca užitočné, vždy sa však snažíme bojovať proti patogénu v cielene zachovať antibiotiká so širším účinkom v ruke pre možné neskoršie ochorenia.
Postupom času baktérie vyvinúť odolnosť voči často používaným antibiotiká, a preto farmaceutický priemysel priniesol na trh od vynálezu antibiotík niekoľko rôznych generácií antibiotík s rôznymi mechanizmami účinku. Pre presnú diagnózu patogénu sa zhromažďuje moč a laboratórne sa kultivuje kultúra. Za optimálnych podmienok sa potom patogény v laboratóriu náhle množia a zvyčajne ich možno identifikovať po niekoľkých dňoch pomocou rôznych testov.
V prípade infekcie príušnicou nie je patogén klasicky detegovaný kultiváciou, ale skôr imunologickým testom, ktorý zistí prítomnosť určitých látok telesné tekutiny (Ako je napríklad krv, sperma, moč). Jeden z týchto testov sa nazýva ELISA a používa sa napríklad aj na detekciu HIV. Test ELISA zvyčajne stojí okolo 20 €, pričom náklady sú hradené z zdravie poistenie.
