Štruktúra bielkovín
Proteíny pozostávajú z dlhých, nerozvetvených a komplikovane zložených aminokyselinových reťazcov. Podľa toho, ako sú aminokyseliny spojené a štruktúrované, úplne odlišné proteíny s jedinečnými funkciami. Malé aminokyselinové zlúčeniny sa nazývajú peptidy a proteíny sa označujú ako reťazce s dĺžkou aminokyselinového reťazca viac ako 100.
Chemické reakcie, ktoré držia aminokyseliny pohromade, sú veľmi zložité, ale boli úplne preskúmané. Je známe, že medzi jednotlivými aminokyselinami a medzi niekoľkými proteínmi existujú príťažlivé sily. Sú založené na interakciách medzi rôznymi chemickými látkami, ako sú vodík (vodíkové väzby) a síra (disulfidové väzby).
Elektrické náboje jednotlivých molekúl môžu mať takpovediac aj magnetický efekt (Van der Waalsove sily, iónové vzťahy, hydrofóbne väzby). Ak sú aminokyseliny usporiadané tak, ako určuje genetický materiál, sledujú fixnú sekvenciu, kým vzniká bielkovina. To, ako sú aminokyseliny usporiadané v poradí, sa nazýva aminokyselinová sekvencia alebo primárna štruktúra. To sa dá porovnať ako perly na retiazke.
Ďalej nadobúdajú priestorovú formu, sekundárnu štruktúru. Reťaz sa buď točí ako točité schodisko (nazýva sa to alfa špirála), alebo sa skladá ako prísne záhyby zo šifónovej tkaniny (beta záhyb). Ďalšou vyššou formou organizácie je terciárna štruktúra, ktorá popisuje trojrozmerné usporiadanie „točitých schodísk“ a „šifónových listov“.
Vznikajú tieto zložité záhyby, pomocou ktorých majú jednotlivé zložky rovnaké chemické vlastnosti, že sú vodoodpudivé. Títo potom radi ležia proti sebe. Keď sa niekoľko bielkovín spojí a vznikne proteínový komplex, nazýva sa to kvartérna štruktúra.
Takýto proteínový komplex však nie je tuhý po zvyšok svojho života: zmeny v podjednotkách vedú k zmenám vo funkcii. Môže reagovať s inými látkami v tele. Proteín môže mať až niekoľko tisíc podjednotiek, ako napr hemoglobín, ktorá sa nachádza v červenej farbe krv bunky a transportuje kyslík.
Všetky články v tejto sérii:
