Termín psychoterapie sa týka rôznych foriem liečby emocionálnych a duševných alebo psychosociálnych chorôb a postihnutí, ktoré sa uskutočňujú bez použitia drogy, to je psychoterapie predovšetkým hovoriť terapie formy.
Čo je to psychoterapia?
Termín psychoterapie sa týka rôznych foriem liečby duševných a duchovných alebo psychosociálnych chorôb a porúch, ku ktorým dochádza bez použitia liekov. Pretože profesionálny titul psychoterapeuta nie je v Nemecku chránený, nie každý „psychoterapeut“ sa môže nevyhnutne vyrovnať so zákonnými aj súkromnými zdravie poistenie. Preto je v tomto prípade vhodné vyhľadať špeciálne odborníkov s titulom „psychologický psychoterapeut“. Sú schopní prijímať odporúčania od všeobecných lekárov a účtovať ich za služby zdravie poisťovne. Psychoterapia sa vo väčšine prípadov začína úvodnou konzultáciou s rodinným lekárom, ktorý urobí počiatočné zhodnotenie stavu pacienta počas jeho konzultačných hodín a ak je to potrebné, vie odporučiť vhodné adresy, pretože psychoterapiu možno rozdeliť do rôznych oblastí zamerania.
Funkcia, účinok a ciele
Jedným z ústredných bodov psychoterapie je hĺbková psychológia a psychoterapia behaviorálna terapia, psychoanalýza, pričom prvá je v zásade súčasťou psychoanalýzy a zahŕňa napríklad metódy ako terapeutické hypnózy. Psychoanalýza, ktorej najznámejšie mená sú pravdepodobne Sigmund Freud a CG Jung, je to v podstate a terapie niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov, čo sa používa hlavne vtedy, keď neexistuje žiadny konkrétny problém, napríklad konkrétny strach z pavúkov alebo výšok. Psychoanalýza sa používa, keď sú zrejmé hlbšie problémy, ktoré si vyžadujú dlhšie terapie, ale nemožno ho urobiť konkrétnym na strane pacienta. Patria sem napríklad poruchy príjmu potravy, depresia alebo klamné poruchy osobnosti. Behaviorálna terapia má oveľa kratšie trvanie liečby. Používa sa na fóbie alebo nutkanie, ako je strach z výšok a lietanie alebo nutkanie na umývanie a kontrolu. Tu sa lieči konkrétne pomenovaný problém, ktorý na rozdiel od psychoanalýzy môže od začiatku pracovať konkrétne na jednom východiskovom bode, a preto si vyžaduje iba niekoľkohodinovú terapiu. Prvé úspechy sa vo väčšine prípadov prejavia rýchlo. Psychoterapia v zásade slúži na blahobyt liečenej osoby, pričom najmä hĺbkové psychologické alebo psychoanalytické terapie môžu ovplyvňovať pacienta takým spôsobom, že úplne zmení jeho doterajší život, ako aj jeho sociálne prostredie. To môže byť cieľom týchto foriem terapie. Cieľom je posilniť pacienta a podporiť ho v jeho sebapoznávaní; to samozrejme môže mať za následok aj obrátenie celého jeho predchádzajúceho života. Pri všetkých formách psychoterapie má mimoriadny význam dodržiavanie predpisov, to znamená súhlas pacienta a spolupráca pri liečbe. Ak pacient nie je ochotný dôverovať terapeutovi, neotvorí sa mu a nebude s ním čestne diskutovať o svojich problémoch. Predpokladom pre to je zistenie, že pacient trpí problémom a chce byť liečený. Preto si vyžaduje určitú terapeutickú citlivosť, napríklad aby v prípade páchateľov, ktorí majú byť liečení, rozpoznala, či je priebeh rozhovoru vážny, alebo či pacient hovorí terapeutovi, čo by údajne chcel počuť, aby mu dal pokiaľ je to možné, otázny názor.
Kritika a nebezpečenstvá
Ako každá forma liečby, aj psychoterapia má svojich zástancov i kritikov. Pretože ide väčšinou o konverzačnú terapiu, môže sa dobre stať, že liečený pacient zámerne odhalí nepravdy - za určitých okolností veľmi dôveryhodne - alebo zámerne potiahne terapeuta konkrétnym smerom. Často sa to stáva u pacientov s tzv hraničný syndróm, ktorý môže dokonca prevziať terapeuta, ak tento nepreukazuje dostatočný odpor. Existuje tiež nebezpečenstvo závislosti pacienta od terapeuta. Za určitých okolností sa pacient príliš spolieha na to, že „niekto iný“ vyrieši jeho vlastné problémy. V zásade sa však dá povedať, že psychoterapia je užitočným nástrojom na liečbu duševných chorôb. Spolu s konvenčnou medicínou sa psychoterapia stala nepostrádateľnou súčasťou nášho súčasného chápania liečby rôznych chorôb a slúži do veľkej miery blahobytu postihnutej osoby.
