Zmysel pre vôňa u ľudí sa tiež nazýva čuchové vnímanie a delí sa na tri rôzne anatomické štruktúry s čuchom epitel, čuchové vlákna a predná časť čuchu mozog, ktoré sú spoločne zodpovedné za vnímanie, ako aj za spracovanie pachových podnetov. Aj keď zmysel pre vôňa u ľudí je oveľa menej výrazný ako čuch u primátov, umožňuje tento systém čuchového vnímania rozlišovať bilión rôznych pachových zmesí a osem rôznych pachových vlastností. Zhoršené, neprítomné alebo zvýšené čuchové vnímanie zvyčajne súvisí buď s neurologickými poruchami, alebo duševná choroba javy.
Aký je čuch?
Zmysel pre vôňa alebo čuchové vnímanie je ľudský senzorický kanál zodpovedný za pachy. Čuch alebo čuchové vnímanie je ľudský senzorický kanál zodpovedný za pachy. Je rozdelená do troch rôznych štruktúr:
Čuchový epitel v nosová dutina zachytáva zápach. Čuchové vlákna, takzvaná lamina cribrosa s fila olfactoria, ležia nad etmoidnou kosťou a prenášajú absorbovaný zápach. Bulbus olfactorius, tj horná časť mozog, spracováva takto odovzdané podnety. Čuchový mozog, takzvaná čuchová kôra, prekrýva centrum pre klávesy informácie v jej sekundárnom centre, ktoré neoddeliteľne spája tieto dve vnímavé oblasti. Na rozdiel od väčšiny živočíšnych druhov je čuch u ľudí sotva vyvinutý. Napriek tomu sú ľudia schopní rozlišovať medzi biliónom rôznych pachov.
Funkcia a úloha
Čuch sa používa na vnímanie a rozlíšenie pachov. Napríklad ľudia identifikujú osem rôznych pachových vlastností a môžu tak rozlíšiť zdroje pachu na skupiny kvetinové, zemité, zvieracie, drevité, zelené, korenené, živicové a ovocné. Úlohy čuchu sa nakoniec rozdelia na dve základné funkcie: príjem stimulu a spracovanie stimulu. Príjem stimulu sa uskutočňuje prenikaním zápachu molekuly do čuchu sliznice. Na zvýšenie vnímania čuchu prerušované nazálne dýchanie môže byť použitý, ktorý víri dýchací vzduch a tým umožňuje väčší zápach molekuly vstúpiť do čuchovej štrbiny. Tu čuchové podnety zasahujú približne 30 miliónov zmyslových buniek nos. Tieto zmyslové bunky na nosová sliznica viazať odorant molekuly na receptory a aktivovať G proteín v tomto procese. Toto iniciuje intracelulárnu signálnu kaskádu, ktorá vedie k otvoreniu iónových kanálov. Tento otvor poskytuje výtok Cl, ktorý depolarizuje bunky a spúšťa akčný potenciál. Výsledné akčné potenciály vstupujú do čuchového mozgu otvormi v sitovej doske etmoidnej kosti, odkiaľ sa prenášajú do oblastí mozgu Pamäť skladovanie, emócie a motivácia a identifikácia zápachu. Tento prenos sa uskutočňuje prostredníctvom vlákien a čuchových dráh trojvrstvového čuchového mozgu a smeruje vnímanie napríklad bez obchádzok do limbického systému a hypotalamus. V týchto mozgových oblastiach dochádza k ukladaniu čuchových vnemov a identifikácii pachu, ktoré je často emocionálne a motivačne obsadené priamym spojením s limbického systému. Rovnako ako sluch, aj čuch môže u ľudí porovnávať dva smery zápachu cez centrálne oddelené nosné dutiny. Ľudia teda nie sú schopní iba identifikovať zdroje zápachu, ale môžu navyše vykonať približnú lokalizáciu týchto zdrojov zápachu. Identifikácia zápachu sa uskutočňuje v talamus. Až po následnom spracovaní postrehov však k tomu dôjde bájna morská príšera že jednotlivé pachové vnemy sú trvale uložené. Čuchový Pamäť ľudí možno rozdeliť na presemantickú a sémantickú pamäť. Presemantický Pamäť vytvára spontánne spojenie medzi pachmi a miestami, kde osoba tento pach čoraz viac vníma. Čuchový systém človeka sa teda prekrýva nielen s chuťovým pohárikom, ale aj so zrakovým senzorickým systémom, ktorý väzbou vizuálnych spomienok a čuchových spomienok umožňuje vizualizáciu pachových vnemov, ktoré sú v skutočnosti beztvaré. Sémantická pamäť umožňuje verbalizáciu pachov, pretože vnímanie je v nej uložené pod jednotlivými názvami. Aj keď čuch má pre primáty neporovnateľne väčší význam, pre človeka je menej dôležitý a nie príliš silný. Napriek tomu čuch môže spolu s chuťovým vnímaním pomôcť človeku aj pri identifikácii toxických a netoxických látok a potenciálnych zdrojov nebezpečenstva. Napríklad často niektoré pachy vyvolávajú dávivý reflex, ktorý evolučne slúžil predovšetkým ochrannej funkcii.
Choroby a choroby
Rôzne neurologické choroby môžu zhoršiť čuch alebo dokonca viesť k anosmii, úplnej strate čuchu. Najmä poškodenie buniek čuchovej kôry je spojené s čuchovou dysfunkciou. Poškodenie buniek v tejto oblasti je často spôsobené degeneratívnymi chorobami, ako je Parkinsonova choroba alebo Alzheimerova choroba choroba, ktorá môže viesť k zničeniu celých oblastí mozgu. Mŕtvica alebo zápalové procesy v mozgu môžu tiež poškodiť štruktúry čuchového mozgu a viesť na chybné alebo chýbajúce čuchové vnímanie. Porucha čuchového vnímania však nemusí vždy súvisieť s fyziologickou príčinou. V súvislosti s určitými chorobami psychiky, napríklad s fantomémiou, dochádza k čuchovému vnímaniu aj napriek absencii zdroja stimulov. Naproti tomu neurológia označuje chybné čuchové vnímanie, pokiaľ ide o kvalitu zápachu, ako parosmias alebo cacosmias. Znížený čuchový výkon v dôsledku straty buniek je opäť známy ako hyposmia, zatiaľ čo nadmerný čuchový výkon je známy ako hyperosmia.
