Čo sa stane, ak chýba jód? | Jód v ľudskom tele

Čo sa stane, ak chýba jód?

Jód nedostatok vedie k rôznym chorobám štítna žľaza a môže spôsobiť vážne zdravie problémy z dôvodu dôležitej úlohy štítna žľaza pri rôznych telesných funkciách. Najčastejšie, jód nedostatok vedie k rozšíreniu štítna žľaza a tým k opuchu krk, ktorá sa volá struma alebo medicínsky známy ako struma. To môže viesť k prílišnému stiahnutiu náhrdelníkov a odevov na golieri.

Okrem toho, ťažkosti s prehĺtaním av extrémnych prípadoch dokonca aj taká prekážka dýchanie sa môže vyskytnúť, keď rastúce tkanivo štítnej žľazy tlačí na priedušnice. To môže viesť k rovnomernému rastu, ale aj k vytvoreniu jedného alebo viacerých uzlov na krk. Ďalšia choroba spôsobená nedostatočným jód zásobou je autonómia štítnej žľazy.

To vedie k nekontrolovanej produkcii štítnej žľazy hormóny a teda k hyperaktivite. Táto hyperaktivita sa môže prejaviť rôznymi príznakmi, ako je vnútorný nepokoj, zvýšené potenie, intolerancia tepla, chvenie a hnačka. Môže to viesť najmä k starším ľuďom srdce problémy a zvýšený úbytok kostnej hmoty. Často však tvorba hormónov v autonómnom tkanive štítnej žľazy nie je dostatočná na to, aby viedla k hyperaktivite.

Jeden hovorí o kompenzovanej autonómii a choroba môže zostať dlho neobjavená. Riziko štítnej žľazy rakovina sa tiež zvyšuje s nedostatok jódu. Nedostatok jódu má obzvlášť vážne následky na vývoj novorodencov a dojčiat. Môže byť narušený fyzický a duševný vývoj, v extrémnych prípadoch so zníženou inteligenciou, zníženým rastom a hluchotou. Táto aberácia, známa ako kretinizmus, sa dnes v Nemecku našťastie stala veľmi zriedkavou kvôli vyšetreniu novorodencov na choroby štítnej žľazy a profylaxii jódu v krvi. strava.

Ako je možné merať jód v tele?

Priame meranie jódu v tele sa zvyčajne nevykonáva. Iba vo veľkých populačných štúdiách zameraných na prísun jódu sa meria vylučovanie jódu močom, aby bolo možné urobiť závery o absorpcii jódu. Pretože príliš nízka alebo príliš vysoká hladina jódu ovplyvňuje takmer výlučne štítnu žľazu, je jednoduchšie a zmysluplnejšie preskúmať jej funkciu a štruktúru.

Ak má lekár podozrenie, že príznaky a abnormality vyjadrené pacientom počas fyzické vyšetrenie môže byť spôsobená poruchou funkcie štítnej žľazy, laboratórnou hodnotou špecifickou pre štítnu žľazu nazývanou „TSH“Je najskôr určené. Táto hodnota sa môže použiť na posúdenie, či štítna žľaza funguje normálne. Ak to tak nie je, je možné vykonať ďalšie určenie, napríklad štítnej žľazy hormóny alebo štítna žľaza protilátky.

Pri podozrení na ochorenie štítnej žľazy sa pomocou veľkosti vzorky a štítnej žľazy zvyčajne vykonáva hodnotenie ultrazvuk. Zväčšená štítna žľaza na znak nedostatok jódu sa tak dajú včas odhaliť a v prípade potreby sa napríklad ošetria jódovými tabletami. Navyše, ultrazvuk môže tiež zistiť uzliny štítnej žľazy, ktoré často nie sú viditeľné počas palpácie.

Či sú benígne alebo malígne a či je potrebné vykonať liečbu, je možné v prípade potreby určiť ďalšími špeciálnymi vyšetreniami. Na rozdiel od nedostatku jódu je nadbytok dosť zriedkavý. Jód v každom prípade takmer výlučne ovplyvňuje štítnu žľazu, ktorá má rôzne mechanizmy na svoju ochranu v prípade nadmerného prísunu jódu.

Z týchto dôvodov nemusí byť jód v ľudskom tele neutralizovaný. Jód je skôr dôležitý stopový prvok, ktorý telo potrebuje na udržanie mnohých funkcií. Existuje mnoho regulačných mechanizmov, pomocou ktorých telo pôsobí proti nedostatku alebo nadbytku, napríklad absorpciou jódu z potravy v črevách alebo vylučovaním obličkami do moču.

Nadbytok jódu sa často vyskytuje iba pri CT vyšetrení pomocou kontrastnej látky obsahujúcej jód. Liečba nadbytku jódu je však nevyhnutná iba vtedy, ak došlo k predtým nepozorovanému ochoreniu štítnej žľazy, ktoré je spôsobené veľkým množstvom jódu v tele. Ale ani v tomto prípade nie je jód priamo neutralizovaný, ale užívanie liekov spomaľuje produkciu hormónov a lieči tak účinky prebytku.