Cilastatín je liek, ktorý sa podáva s antibiotikum imipeném na oddialenie rýchleho metabolizmu imipenému. Cilastatín je jedným z proteázových inhibítorov. Inhibuje obličkový enzým dehydropeptidáza-I, ktorý je zodpovedný za metabolizáciu imipeném.
Čo je to cilastatín?
Cilastatín (chemický molekulový vzorec: C16H26N2O5S) je biela až bledožltá amorfná látka prášok (cilastatín sodík). Vo farmaceutických výrobkoch sa používa ako inhibítor proteázy, tj. Inhibuje peptidázy (predtým nazývané proteázy), a tak zabraňuje degradácii proteíny. Cilastatín inhibuje enzým dehydropeptidázu-I. Inhibícia je kompetitívna a reverzibilná, čo znamená, že cilastatín súťaží s dehydropeptidázou I o rovnaké receptory. Po vysadení cilastatínu sa inhibícia zvráti, pretože enzým môže opäť obsadzovať receptory.
Farmakologický účinok
Cilastatín sa používa ako a prášok pripraviť infúzny roztok. Z toho možno odvodiť, že aplikácia je vždy intravenózna. Pokiaľ ide o farmakokinetiku, plazmatický polčas liečiva je priemerne jedna hodina. Cilastatín sa podáva vo forme jeho soli cilastatínu sodík, mechanizmus akcie cilastatínu je inhibícia dehydropeptidázy-I, renálneho enzýmu zodpovedného za metabolizáciu imipeném. Existuje, so sprievodným správa, kompetitívna inhibícia, čo znamená, že cilastatín obsadzuje rovnaké receptory ako obličkový enzým a „bojuje“ s ním o obsadenie receptorov. Dehydropeptidáza-I je teda inhibovaná vo svojej aktivite alebo je zabránené jej aktivite. Toto je požadovaný účinok lieku, pretože tento proces spomaľuje metabolizáciu imipenému. Výsledkom oneskorenej metabolizácie sú vyššie koncentrácie a dlhšia doba pôsobenia imipenému. Imipenem je hydrolyzovaný v oblička, čo znamená, že sa rozkladá pridaním a voda molekula. Táto metabolizácia imipenému, ktorú cilastatín spomaľuje, vedie k tvorbe neaktívnych nefrotoxických metabolitov. V štúdiách na zvieratách sa preukázalo, že cilastatín znižuje nefrotoxicitu.
Lekárske použitie a použitie
Cilastatín sa používa v pevnej kombinácii spolu s imipenémom, an antibiotikum zo skupiny ß-laktámových antibiotík. Jeho úlohou je zabrániť rýchlemu metabolizmu imipenému. To je nevyhnutné na dosiahnutie dostatočne vysokej hodnoty koncentrácie z antibiotikum pre požadovaný terapeutický účinok. Štúdie na zvieratách ďalej preukázali zníženie nefrotoxického účinku imipenému, keď sa používal v kombinácii s cilastatínom. Samotný cilastatín nemá antibakteriálny účinok. Neovplyvňuje antibakteriálny účinok imipenému; iba zabraňuje rýchlemu metabolizmu imipenému, ktorý zvyšuje jeho koncentrácie v plazme. Chemicky predstavuje cilastatín derivát prírodnej aminokyseliny (R) -cysteín. Imipenem, antibiotikum podávané spolu s cilastatínom, má baktericídny účinok prostredníctvom inhibície syntézy bunkovej steny baktérie. Existuje stabilita proti bakteriálnym beta-laktamázam. Imipenem je širokospektrálne antibiotikum, ktoré pokrýva aeróbne a anaeróbne, grampozitívne a gramnegatívne látky. baktérie. Používa sa ako rezervné antibiotikum na liečbu život ohrozujúcich bakteriálnych infekcií. Zmiešané infekcie sú tiež medzi indikáciami pre imipeném. Vyššie uvedené indikácie vedú k prísnej indikácii pre použitie kombinácie imipeném / cilastatín. Z tohto dôvodu sa imipenem vždy podáva v kombinácii s cilastatínom.
Riziká a vedľajšie účinky
Medzi vedľajšie účinky a riziká, ktoré môžu byť spôsobené cilastatínom, patrí precitlivenosť s lokálnym vyzretím tkaniva a bolesť; alergické reakcie, ako sú miestne koža podráždenie, začervenanie, vyrážka, svrbenie, žihľavka (žihľavka); krv počítať zmeny ako napr trombocytóza alebo eozinofília; a prechodné pečeň dysfunkcia. Medzi kontraindikácie cilastatínu alebo kombinácie cilastatínu s imipenémom patrí precitlivenosť na cilastatín, precitlivenosť na imipeném alebo inú betalaktamázu. antibiotikáa renálna dysfunkcia u detí. Liek by sa navyše nemal používať počas tehotenstva alebo dojčenie. Užívanie u malých detí je tiež kontraindikované.
