Výsledkom je vaskulárny tonus, tiež známy ako vazokonstrikcia kontrakcie tunica media. Buď tieto kontrakcie sú vyvolané zvýšením sympatického tónu alebo sú hormonálne kontrolované. Patologické vazokonstrikcie sú symptomatické napríklad v aterosklerotických plakoch.
Čo je vaskulárne zúženie?
Cievne zúženie je definované lekármi ako zúženie krv plavidlá spôsobené kontrakciou tunica media (cievnymi svalmi). The krv plavidlá v ľudskom tele sú vybavené takzvaným vaskulárnym svalstvom. Toto hladké tunikové médium je schopné tonizovať krv a lymfa kanály kontrakciou. Reaguje na hormonálne a neuronálne podnety. Cievny tonus chápu lekári ako zúženie krvi plavidlá spôsobené kontrakciou média tunica. Prietok krvi sa znižuje kontrakciou vaskulárneho svalstva, pretože to zmenšuje lúmen ciev. Táto svalom vyvolaná a krvný tlak-regulačné zúženie ciev sa nazýva aj vazokonstrikcia. Relaxácia tunica media sa nazýva vazodilatácia a je opakom vazokonstrikcie. Cievy sa rozširujú počas vazodilatácie a zväčšujú ich lúmen. Prietok krvi sa tak zvyšuje. Vazodilatáciu a vazokonstrikciu môžeme zámerne vyvolať rôznymi látkami. Ak sa má stimulovať tunika médium k kontrakcii, robí to napríklad správa takzvaných vazokonstriktorov.
Funkcia a úloha
Fyziologická vazokonstrikcia je vyvolaná neuronálnymi stimulmi sympatiku nervový systém a hormonálnymi stimulmi. Zmenšenie vaskulárneho prierezu tiež znižuje prietok krvi za príslušnou bránou krvných ciev. Kontrakcia hladkého média tuniky, ktorá je na to potrebná, je riadená visceromotorickými nervovými vláknami v autonómnom nervový systém a je vyvolaná buď zvýšením sympatického tónu, alebo nosnými látkami, ako je AVP, epinefrín a tromboxán. Cievny tonus postihuje hlavne menšie tepny a hrá úlohu v endogénnych procesoch, ako je napríklad termoregulácia sprostredkovaná sympatikom. Termoregulačné procesy riadi hypotalamus a závisia od tónu sympatického nervový systém. Vysoké toni znamenajú tepelné straty na hypotalamus. Telesná teplota teplokrvného zvieraťa sa však musí udržiavať relatívne konštantná v teplom rozmedzí, aby sa udržalo ideálne prostredie pre vlastnosti, ako je nervové vedenie. The hypotalamus preto iniciuje kontraregulačnú reakciu, keď dôjde k tepelným stratám. Patrí sem napríklad vazokonstrikcia. V periférnych krvných cievach vysoký tón Sympatický nervový systém vedie teda k a-adrenergnej vazokonstrikcii, ktorá obmedzuje prietok krvi v končatinách. Na povrchu tela platí, že čím je prietok krvi vyšší, tým dochádza k väčším stratám tepla. S termoregulačným obmedzením prietoku krvi sa teda zachováva teplo, keď sú teploty studený alebo tepelné straty inak hrozia. Vazokonstrikciu však možno iniciovať aj hormóny. Krvné cievy sú vybavené určitými receptormi, napríklad takzvanými α-receptormi pre noradrenalín. Hormóny ako je angiotenzín, serotonínu alebo tromboxán A2, endotelín a noradrenalínu sa viažu na tieto receptory. V stave šoknapríklad isté hormóny môže zabezpečiť, aby z otvoreného priestoru neuniklo príliš veľa krvi rany. Stresové hormóny a šok hormóny ako napr adrenalínnapríklad sprostredkovať kontrakciu hladkého svalstva v orgánoch s a1 adrenoreceptormi. Fyziologicky otvorené rany spočiatku silno krvácajte, aby ste vyplavili kontaminanty z tkanív. Uvoľňovanie vazokonstrikčných hormónov však spôsobuje rany po určitom čase krvácať takmer vôbec, aby sa zabránilo väčšej strate krvi. Adrenalín sa preto používa v medicíne napríklad na lokálnu vazokonstrikciu na zastavenie krvácania.
Choroby a choroby
Pri syndróme reverzibilnej cerebrálnej vazokonstrikcie je mechanizmus vazokonstrikcie ovplyvnený patologickými javmi. The stav sa tiež nazýva Call-Flemingov syndróm a vyvoláva zúženie mozgových ciev, ktoré môže spôsobiť bolesti hlavy a podporovať ťahy. Ako súčasť ochorenia sa môžu vyskytnúť aj epileptické záchvaty. Postihnutí sú pacienti všetkých vekových skupín. Cievna poloha tiež zohráva úlohu pri javoch, ako je napríklad Baylissov efekt, ktorý popisuje kontrakčnú reakciu krvných ciev pri regulácii miestnej krvi. obeh na udržanie stáleho prekrvenia orgánov a tkanív. Baylissov efekt ovplyvňuje predovšetkým obličky, gastrointestinálny trakt a mozog. Kedy krvný tlak sa zvyšuje, dilatácia steny artérií sa mení v uvedených orgánoch, hoci sa to automaticky kompenzuje kontrakciou média tunica. Iba pri znížení intravaskulárneho tlaku sa vaskulárny hladký sval opäť otvorí. Týmto spôsobom sa udržuje konštantná perfúzia orgánov aj pri fluktuáciách krvný tlak. Tento typ regulácie obehu je nezávislý od autonómnej inervácie. Z medicínskeho hľadiska hrá tento účinok úlohu najmä pri poraneniach nervov. Ak dôjde k takýmto zraneniam, potom sa zachová Baylissov efekt. Pokiaľ teda účinok už nie je možné pozorovať, je prítomné nielen poranenie nervu. Cievne zúženie je tiež príznakom aterosklerotických plátov a v súvislosti s aterosklerózou je vyvolané nesprávnou funkciou endothelium, ktorých látky zabraňujú hromadeniu krvných buniek v priebehu choroby. Naopak, patologická vaskularizácia obličkových ciev je prítomná pri hepatorenálnom syndróme, ktorý môže spôsobiť zlyhanie obličiek u pacientov s pečeň choroba. Vaskularizácia tiež zohráva úlohu pri hypoxickej pľúcnej vazokonstrikcii v kontexte vetranie-perfúzny vzťah pľúc. Pri všetkých ochoreniach s alveolárnou hypoxiou sa príznaky súvisiace s hypoxickou pľúcnou vazokonstrikciou vyskytujú napríklad u pneumónia or chronické obštrukčné ochorenie pľúc.
