imunosupresíva
Lieková terapia s imunosupresívne lieky sa vyžaduje po každej transplantácii. Tieto lieky potláčajú vlastný obranný systém tela. The imunitný systém je zodpovedný za uznanie cudzích telies a prijatie aktívnych opatrení proti nim.
V prípade baktérie or vírusy, je to tiež rozumné a užitočné. Transplantovaný orgán je však tiež cudzím telesom a ako taký s ním zaobchádza imunitný systém. Bez ďalších opatrení by bol darcovský orgán zničený.
Aby sa tomu zabránilo, je však imunitný systém inhibovaný vlastným obranným systémom tela a nie je namierený proti transplantovanému orgánu. Nevýhodou toho je, že obranný systém potom už nie je namierený proti iným cudzím telesám ako napr baktérie. Teda pacienti užívajúci imunosupresívne lieky sú veľmi náchylné na bakteriálne a vírusové infekcie a tiež plesňové choroby.
Mali by sa dôraznejšie chrániť pred možnými klíčky, hlavne bezprostredne po zákroku. Na imunosupresiu sa používajú rôzne lieky. Najvyššia dávka sa podáva v období bezprostredne po nej transplantácia orgánov, pretože riziko odmietnutia transplantátu je v súčasnosti najvyššie.
Riziká
V závislosti na veľkosti a dĺžke chirurgického zákroku existuje riziko krvácania počas a po operácii. Chirurgovia musia často rezať veľké krv plavidlá a zašiť ich do nového orgánu počas transplantácia orgánov. Zvyšuje sa tiež riziko infekcie.
Po vykonaní transplantácie je najväčším rizikom to, že vlastný obranný systém tela orgán odmietne. K tomu dôjde, keď obranné bunky rozpoznajú transplantovaný orgán ako cudzie telo a zničia ho. Z tohto dôvodu je imunosupresívna liečba veľmi dôležitá na oslabenie imunitný systém. Takéto odmietnutie môže nastať okamžite po operácii, o niekoľko týždňov neskôr alebo dokonca roky po nej transplantácia.V prípade darovania zo života existuje ďalšie riziko, že je zdravá osoba vystavená rizikovej situácii, konkrétne operácii, a že počas operácie alebo po nej môže dôjsť ku komplikáciám.
