Diferencovaná je najskôr možná detekcia vyvíjajúcej sa kazovej lézie zubný kaz diagnostika (anglicky: caries diagnostics), ku ktorej prispieva niekoľko metód. Je to tak preto, lebo to zvyčajne nie je možné zistiť zubný kaz v počiatočnom štádiu iba jednou metódou. Výskyt zubný kaz v nemeckej populácii sa za posledné desaťročia výrazne znížil. V 1970. a 1980. rokoch prevalencia kaz u detí bola stále asi päťkrát vyššia ako dnes. Medzitým už lézie kazu nie sú rovnomerne rozdelené medzi všetky deti, ale došlo k polarizácii, ktorá spôsobuje, že takmer celý problém s kazom má iba malá skupina asi 25% detí. Napriek enormnému poklesu kazu je preto dôležité diagnostikovať kaz nie v štádiu kavitácie (kolaps štruktúra zubov), ale vo fáze vývoja, aby bolo možné s ním adekvátne zaobchádzať minimálne invazívnym spôsobom (s čo najmenšou stratou štruktúry zuba).
Indikácie (oblasti použitia)
Indikácia diagnózy kazu sa objaví pri každej rutinnej zubnej prehliadke chrup, tj najmenej raz ročne. Slúži to
- Kontrola priebehu kazu: smalt zubný kaz bez povrchových zárezov možno profylaktickými opatreniami zatknúť (zastaviť). V takom prípade je kontrola nevyhnutná.
- Včasné a spoľahlivé odhalenie (rozpoznanie). Metódy použité v tejto súvislosti by mali byť čo najmenej invazívne a mali by poskytovať možnosti na vyhodnotenie aktivity kazu, pretože to závisí od toho, čo terapie musí byť zahájená.
Diferencovaná a včasná diagnóza je popri zubnej profylaxii najdôležitejším opatrením, ktoré pomáha pacientovi dosiahnuť trvalý zubný lekár zdravie s minimálnou stratou štruktúra zubov.
Kontraindikácie
Kontraindikácie vznikajú pri rádiografických vyšetreniach z dôvodu nedostatočnej spolupráce pacienta počas prijímacieho procesu. Ak sa to predpokladá vopred, je potrebné z dôvodov radiačnej ochrany vynechať rádiografiu.
Postupy
Pre diagnostiku kazu v priebehu klinického vyšetrenia je užitočná kombinácia niekoľkých metód:
Vizuálna diagnostika
V ideálnom prípade vyčistený a vysušený zub sa pomocou dobrého zrkadla za dobrého osvetlenia prehliada pomocou zubného zrkadla na zmenu sfarbenia a kavitácie (vniknutie tvrdej látky). Čisto vizuálne hodnotenie približných priestorov (medzizubných priestorov) je možné iba nedostatočne. Na vizuálne metódy sa používajú takzvané diagnostické systémy (index DMF, ICDAS, UniViSS atď.), Ktoré umožňujú detekovať rôzne stupne závažnosti kazu. Hmatové sondovanie
V takom prípade sa zubná sonda použije ako pomôcka pri klinickom vyšetrení. Táto vyšetrovacia metóda však poskytuje iba o niečo viac výsledkov ako vizuálna metóda, ale môže viesť ku kolapsu menej mineralizovaných smalt ak postup nie je vykonaný správne, je možné od neho upustiť. Presvetlenie optickými vláknami
Transiluminácia z optických vlákien (FOTI, diafanoskopia, transiluminácia z optických vlákien) je praktický a veľmi dôležitý diagnostický postup, pri ktorom štruktúra zubov je presvetlený silným zdrojom svetla, tzv studený svetelná sonda. Využíva sa rozdielne správanie lomu svetla u zdravej a karyóznej štruktúry zuba. Karyózna látka sa stáva viditeľnou ako tmavý tieň v dôsledku straty intenzity svetla. Procedúra sa vyznačuje veľmi vysokou mierou detekcie zubného kazu. Röntgenové vyšetrenie
Röntgen Vyšetrenie pomocou konvenčnej alebo digitálnej technológie: takzvané snímky krídel bite wing (BF) rozhodujúcim spôsobom prispievajú k diagnostike smalt lézie. Pre aproximálne lézie (v medzizubnom priestore), z ktorých je 90% detekovaných technikou skusového krídla, je to teda metóda voľby. Zubný kaz vždy zaostáva za skutočným rozsahom v Röntgen obraz, pretože iba zóny, ktoré už boli demineralizované bakteriálnou aktivitou, a preto sú viac priesvitné, možno diagnostikovať ako kazivé. V takom prípade FOTI a Röntgen vyšetrenie sa v diagnostike navzájom dopĺňajú. Pred vykonaním röntgenového žiarenia je potrebné najskôr starostlivo zistiť oprávnenú indikáciu. V prípade detí, ktoré nie sú ochotné spolupracovať, je potrebné v záujme ochrany pred žiarením od röntgenovej diagnostiky upustiť. Diagnostika pomocou techniky skusového krídla sa odporúča najmä vo veku približne 15 rokov. XNUMX rokov, keď už všetky trvalé zuby prepukli o niekoľko rokov. V tomto okamihu je stále možné včas zistiť skryté okluzálne a proximálne lézie (na okluzálnych povrchoch a v medzizubných priestoroch). Diagnostika kazu pomocou laseru
Diagnostika kazu pomocou laseru (meranie laserovej fluorescencie) sa vykonáva nasledujúcim spôsobom: Svetlo z laserového fluorescenčného zariadenia (napr. pero Diagnodent) s vlnovou dĺžkou 650 nm je absorbované organickými aj anorganickými látkami. Karyózna lézia je vzrušená fluorescenciou. Fluorescencia je spojená s akustickým signálom. Laserové meranie fluorescencie je užitočným doplnkom k hodnoteniu okluzívnych povrchov (žuvacích povrchov). Meranie elektrického odporu
Meranie elektrického odporu (meranie impedancie) je založené na princípe, že slina vlhké tvrdé zubné látky majú rôzny elektrický odpor. Ako pór objem zvyšuje, vrátane v kazivej zubnej látke, slina obsah sa zvyšuje. To zlepšuje vodivosť, čo vedie k zníženiu odporu. Detektor kazu
Ak je cieľom zviditeľniť kaz v priebehu zubného ošetrenia na účely výkopu (odstránenia), vykoná sa chemické zafarbenie karyóznej lézie tzv. detektor kazu môže byť nápomocný; postup by sa však už nemal používať s rastúcou blízkosťou buničiny (zubnej drene), pretože v blízkosti buničiny je zdravé dentín (zubná kosť) je vďaka svojej morfológii zafarbená silnejšie, a tak existuje riziko otvorenia buničiny. Skúsený zubár sa tu spolieha na typický zvuk sondy dentín pri skenovaní pomocou sondy.
