Človek chrup obsahuje 28 zubov u dospelých, u zubov múdrosti je to 32. Tvar zubov sa líši podľa ich polohy. Rezáky sú o niečo užšie, stoličky sú mohutnejšie, v závislosti od ich funkcie. Štruktúra, tj. Z čoho sa zub skladá, je rovnaká pre každý zub a osobu. Najťažšia látka celého tela je v našom ústa, ale akonáhle sa stratí, už sa nevráti.
Vonkajšia štruktúra
Pri pohľade zvonku je možné zub najskôr rozdeliť na tri časti. Posledné dva sú zarastené ďasnom. Pomer koruny a koreňa je asi 1/3 až 2/3.
Zub pozostáva z tak tvrdej látky, pretože je každý deň vystavený silným silám, ktoré ako také pri žuvaní nevnímame. Musí vydržať denné zaťaženie 15 - 30 kg, v extrémnych prípadoch môže byť aj 100 kg. Aby to bolo možné, skladá sa z rôznych látok, o ktorých sa bude diskutovať v nasledujúcich častiach.
Hlavnou látkou zuba je dentín, ktorý je prekrytý tzv smalt na krk a korunka zuba. V koreňovej oblasti však smalt už nie je prítomný. Tam dentín je pokrytý koreňovým cementom.
Prechod od smalt na zakorenenie cementu je pri krk zuba. Vnútro zuba pozostáva z buničiny, zásobovacieho centra zuba.
- Viditeľná časť, ktorá vyčnieva z ďasná je koruna.
- Krk zuba je pripevnený k nemu,
- To predstavuje prechod na koreň zuba, ktorá je pevne zakotvená v alveolárnej objímke.
Vnútorná štruktúra
Ak preskúmate zub zvnútra, narazíte najskôr na dužinu. Toto je, ako už bolo spomenuté vyššie, zásobovacie centrum zubov. Jeho úlohami sú výživa, citlivosť, obrana a formácia.
Dáva zubu tvar, vyživuje ho, má obranné telá a umožňuje mu cítiť sa. Možno ho rozdeliť na vnútornú a vonkajšiu zónu. Z vonkajšej strany, tj. Na hranici s dentínom, sú odontoblastové telieska, ktoré tvoria dentín.
Z vnútornej strany tak lemujú okraj jaskyne. Dnu sa dužina zužuje na vrcholový otvor. The plavidlá a nervy ktoré dodávajú zubu živiny, prechádzajú cez tento otvor.
Ďalšou zastávkou prieskumnej cesty je dentín. Skladá sa zo 70% minerálov, ako sú napr vápnik a fosfát, 20% organických látok, čo je hlavne kolagéna 10% vody. V dentíne sú viditeľné malé tubuly, dentínové tubuly.
Obsahujú vlákna tomes. Jedná sa o rozšírenia odontoblastov, ktoré lemujú okraj dutiny buničiny. Hustota a priemer tubulov sa zmenšujú s rastúcou vzdialenosťou od buničiny.
Dentín, ktorý leží veľmi blízko buničiny, sa nazýva predentín, pretože stále nie je kalcifikovaný. Nasleduje cirkumpulpálny dentín, ktorý je hlavnou hmotou dentínu. Blízko skloviny je tretia vrstva, dentín plášťa.
Toto má veľa kolagén vlákien, je vysoko rozvetvený a menej husto mineralizovaný. Ak je dentín prerezaný, vidno určité rastové línie (z Ebnerových línií), ktoré sú menej mineralizované. Podľa toho, kedy sa dentín vytvorí, možno rozlíšiť tri typy.
Existuje primárny dentín, ktorý sa tvorí počas vývoja zubov. Sekundárny dentín sa tvorí po koreň zuba rozvoja. Terciárny dentín sa vyvíja vždy, keď je zub poškodený okrem iného podráždením.
Dentín je obklopený sklovinou v oblasti korunky zuba. Skladá sa z 95% minerálov, 4% vody a 1% organických látok. Sklovina je vytváraná počas vývoja ameloblastmi a má kryštalickú štruktúru.
Jednotlivé kryštály majú šesťuholníkovú štruktúru a sú spojené do niekoľkých. Takéto zväzky sa nazývajú taviace hranoly. Jednotlivé taviace hranoly sa navzájom blokujú.
Vďaka zakrivenému tvaru hranolov spôsobuje lom svetla svetlo tmavý (diazonia) a svetlý (parazonia) pruh. V sklovine sa rastové čiary nazývajú sietnicové pruhy. Samotná sklovina nemá žiadny metabolizmus.
Stále však prebieha de- a remineralizácia, aj keď ameloblasty tvoria počas vývoja iba sklovinu. Cez smalt môžu prechádzať ióny, voda a farbivá. Farba skloviny závisí od podkladového priesvitného dentínu. Môže sa však vyskytnúť zmena farby spôsobená čajom, dymom, liekmi atď. môže ovplyvniť priepustnosť.
