Test funkcie pľúc na astmu
Klinické príznaky sú zvyčajne už rozhodujúce pri diagnostike astmy. Tu sa používajú pľúcne funkčné testy na presné vyhodnotenie prúdu pľúca funkciu a sledovať priebeh liečby. Spravidla sa vykonávajú rôzne testy na stanovenie rôznych pľúcnych (pľúca) parametre.
Patria sem okrem iného: Bežné postupy a ich význam v diagnostike astmy sú stručne popísané nižšie:
- spirometria
- Petyzmografia tela Ganka
- Pulzná oxymetria
- Špičkový prietokomer.
Tento postup predstavuje základ diagnostiky astmy. Spirometria je postup, pri ktorom pacienti dýchajú do a zo spirometra cez náustok. Nosovej dýchanie je prerušený a nos klip.
Spirometria sa môže použiť na stanovenie rôznych pľúcnych parametrov alebo objemov. Pri diagnostike obštrukčných chorôb (chorôb, pri ktorých sú dýchacie cesty zúžené, napr. Astma) je tu dôležitá sekundárna kapacita a vitálna kapacita. Životná kapacita je celkové množstvo maximálneho vdychovaného a vydychovaného vzduchu.
Sekundová kapacita sa získa, keď pacient po hlbokom vydýchne do spirometra maximálny možný objem inhalácia so silným dychom. U pacientov s obštrukčnými chorobami, medzi ktoré patrí bronchiálna astma, výdych je náročnejší. Preto sa potom sekundová kapacita tohto testu zníži.
Tento test, pri ktorom pacient násilne vydýchne do jednej sekundy po dosiahnutí maxima inhalácia (preto sa tiež „nútený výdychový objem za jednu sekundu = FEV1“) nazýva Tiffeneauov test. Aby bolo možné lepšie porovnávať hodnoty, je táto druhá kapacita nastavená vo vzťahu k vitálnej kapacite, ktorú je možné určiť aj v spirometrii. Ak je druhá kapacita menšia ako 80% vitálnej kapacity, znamená to obštrukčnú poruchu ako napr bronchiálna astma.
V praxi sa zvyčajne robia tri merania, ktorých najvyššia hodnota sa potom použije na vyhodnotenie. Spirometriu je možné rozšíriť pomocou ergometra (ergospirometria). Ergospirometria sa používa na meranie pľúcnych objemov pod stresom.
Pacienti s výraznými bronchiálna astma sú všeobecne menej schopní zvládať stres ako ľudia bez obštrukčnej choroby. Tento postup, ktorý sa tiež nazýva pletyzmografia tela, je pri diagnostike astmy nevyhnutný. Používa sa na definitívne potvrdenie obštrukcie a na odlíšenie astmy od iných obštrukčných chorôb. Pacient sedí vo vzduchotesnej kabíne a normálne dýcha dovnútra a von.
Pri nádychu a výdychu sa tlak v kabíne mení. Tieto zmeny tlaku sa zaznamenávajú meracími prístrojmi. Pri pletyzmografii celého tela je možné zaznamenať odpor dýchacích ciest, ako aj celkový objem vnútrohrudného plynu, objem plynu celého hrudníka.
pľúca pacienti s bronchiálnou astmou vykazujú zvýšený výskyt dýchanie odpor pri výdychu. Toto je jasný znak prekážky, pretože sťažuje výdych. Špičkový prietokomer sa používa na sledovanie postupu diagnostiky astmy.
Nie je vhodný na identifikáciu astmy. Jedná sa o lekárske meracie zariadenie, ktoré meria maximálnu rýchlosť prúdenia počas núteného výdychu. Postup vyšetrenia je veľmi jednoduchý.
Pacient sa nadýchne raz tak hlboko, ako je to možné, a krátko drží vzduch. Potom vezme náustok špičkového prietokomeru do svojho ústa a pevne ho obklopuje jeho perami. Teraz musí do prístroja vydýchnuť silným dychom.
V trubici špičkového prietokomeru je zabudovaný malý odpor, ktorý sa prirodzene posúva o to viac, čím silnejší je výdych pacienta. Ukazovateľ potom označuje priehyb. Táto vyrážka je vyššia u zdravých pacientov s pľúcami ako u pacientov s bronchiálnou astmou.
Špičkový prietokomer nie je vhodný na stanovenie diagnózy astmy, pretože existuje široký interval prijateľných hodnôt. Je však vhodný pre monitoring progresia astmy z nasledujúceho dôvodu: Test je možné opakovať v určitých intervaloch počas liečby astmy, čo umožňuje porovnávanie hodnôt navzájom alebo s najlepšou hodnotou pacienta. To ukazuje napríklad to, či je pacient stav sa v dôsledku terapie trochu zlepšila alebo zhoršila.
Na základe toho monitoring terapia sa dá upraviť. Pretože špičkové prietokomery nie sú kalibrovanými meracími prístrojmi, malo by sa na účely kontroly vždy použiť rovnaké meracie zariadenie. Pulzná oximetria je posledná metóda používaná v diagnostike astmy.
Táto metóda meria saturácia kyslíkom tepny krv neinvazívnym spôsobom. Za týmto účelom sa nalepí prednostne senzor lepidla prst alebo ušný lalôčik. Táto metóda využíva skutočnosť, že hemoglobín z krv absorbuje svetlo rozdielne v závislosti od zaťaženia kyslíkom.
Zariadenie to dokáže zmerať a tak určiť saturácia kyslíkom, čo by malo byť bežne nad 97%. U astmatikov môže byť táto saturácia kyslíkom znížená, pretože dýchanie a hlavne je ťažší výdych oxidu uhličitého. Všeobecné informácie o postupe pre a test pľúcnej funkcie nájdete v časti Test pľúcnych funkcií.
Pri diagnostike astmy sa okrem iných vyšetrení vykonávajú rôzne testy na posúdenie funkcie pľúc. Patria sem spirometria, celotelová pletyzmografia, špičkový prietokomer a pulzná oxymetria. Spirometria poskytuje počiatočné náznaky existujúcej prekážky, ktoré potom potvrdzuje povinná pletysmografia tela.
Merač maximálneho prietoku potom slúži na sledovanie progresie astmy a môže byť veľmi užitočný pri hľadaní optimálnej liečby. Pulzná oxymetria poskytuje informácie o saturácia kyslíkom tepny krv, ktoré je možné znížiť na choroby pľúc ako je astma.
Všetky články v tejto sérii:
