Spôsobiť
Príčiny vzniku hraničný syndróm na deti sa pozerá ako na interakciu medzi vplyvmi prostredia, ktoré sa uplatňujú, a tými, ktoré prichádzajú zvonku. Napríklad určitá osobnostná štruktúra alebo výskyt psychiatrických chorôb v rodine môžu napomáhať rozvoj a hraničný syndróm. Vplyvy prostredia však majú vplyv na výchovu, vzťahy s rodičmi a podobnými opatrovateľmi, traumatické skúsenosti a zneužívanie v EÚ detstva môže mať tiež priaznivý účinok.
Emocionálny chlad vo vzťahu rodič - dieťa, ako aj zanedbávanie a týranie, môžu mať negatívny vplyv na vývoj dieťaťa, najmä pokiaľ ide o sociálne zručnosti, a môžu napomáhať rozvoj hraničných situácií. porucha osobnosti u detí. Úlohu v systéme zohráva najmä sexuálne zneužívanie hraničný syndróm, ale môžu sa vyskytnúť aj ďalšie traumatické zážitky, ako napríklad strach zo smrti alebo extrémna bezmocnosť, ak nie sú správne spracované. Aj keď v roku XNUMX hrajú dôležitú úlohu rodinné okolnosti detstva, vzťahy s rovesníkmi sú rovnako dôležité aj počas puberty.
Ťažkosti pri jednaní s rovesníkmi u detí preto môžu byť tiež dôležitými rizikovými faktormi pre vznik alebo priebeh hraničného syndrómu. Niektoré temperamentné vlastnosti v detstva tiež umožniť vyvodiť závery o neskoršom vývoji hraničného syndrómu. Napríklad plaché deti, ktoré tiež vykazujú neurotické osobnostné vlastnosti, tj. Tendenciu mať negatívny svetový názor a preceňovať stresové faktory, sú náchylnejšie.
Tieto faktory však u detí zohrávajú úlohu iba do tej miery, že týmto patologickým prejavom nezabráni láskyplný rodinný kontakt a naučené sociálne zručnosti a stratégie zvládania stresu. Traumatické udalosti v detstve a problémy so sebaúctou alebo vnímaním samého seba sa často spomínajú ako príčinné alebo prinajmenšom ovplyvňujúce faktory hraničnej poruchy. Zanedbaná výchova teda môže podporovať hraničné poruchy, zatiaľ čo láskavá a povzbudzujúca výchova znižuje pravdepodobnosť výskytu príznakov. Kvôli mnohým ďalším ovplyvňujúcim faktorom sa však toto spojenie nedá jednoznačne nájsť u každého pacienta.
Liečba hraničného syndrómu u detí
Neexistujú lieky, ktoré by ovplyvňovali základné príčiny hraničného syndrómu. Na liečbu hraničných symptómov ako je napr depresia or zmeny nálady. Boli by to napríklad antidepresíva alebo stabilizátor nálady lítium.
Pretože traumatické zážitky sú často príčinou hraničný syndróm u detí, je vhodné zvoliť metódu psychologickej terapie, ktorá pomáha postihnutým spracovať ich vnútorné problémy a skúsenosti. Často používanou metódou je DBT (dialekticko-behaviorálna terapia), ktorá má priaznivý vplyv najmä na zmenu škodlivého správania. V prípade hraničného syndrómu by to malo zahŕňať okrem iného sebapoškodzujúce a sebapoškodzujúce správanie, samovražedné úmysly a deštruktívne správanie na partnerskej, rodinnej alebo sociálnej úrovni.
Jedným z cieľov je dôvera a podpora interakcie v rámci terapie, ktorej cieľom je konštruktívna a jasne definovaná pracovná aliancia s jasnými cieľmi týkajúcimi sa požadovanej zmeny správania. Pacient nesie nielen zodpovednosť, ale je potrebné ho upozorniť, že jeho názor je vypočutý a porozumený. Terapeutické intervencie sa uskutočňujú najmä na úrovni vnútornej a vonkajšej všímavosti.
Je potrebné naučiť sa zručnosti zodpovedajúceho zvládania stresu a lepšej kontroly a regulácie emócií. Použité terapeutické metódy môžu zahŕňať tréning zručností, skupinovú behaviorálnu terapiu, skupinku všímavosti, testovanie správania, praktické skupiny zamerané na svojpomoc a sociálne poradenstvo. Môžu sa tiež použiť iné formy terapie, ako napríklad umelecká alebo pracovná terapia alebo pohybová terapia.
