Senzácia je predbežnou fázou vnímania a zodpovedá primárnemu zmyslovému dojmu neuroanatomických zmyslových orgánov. Všetky procesy spracovania, ako napríklad hlavne emočné hodnotenie zmyslového dojmu, premieňajú pocit na vnímanie v mozog.
Čo je to senzácia?
Na začiatku vnímania je vnem alebo zmyslové vnímanie. Zmyslové orgány dostávajú podnety. Ľudské vnímanie je veľmi zložitý proces pozostávajúci z mnohých jednotlivých procesov. Spolu s bdelosťou, selektívnou pozornosťou a motiváciou je emocionálna zložka jedným z najdôležitejších konceptov v rámci procesu vnímania. Kroky spracovania emocionálneho a intelektuálneho vnímania modifikujú to, čo je vnímané, a zároveň sú spätne ovplyvnené procesom vnímania. Na začiatku vnímania je vnem alebo zmyslové vnímanie. Zmyslové orgány dostávajú podnety. Pocit je predbežnou fázou skutočného vnímania. Iba prostredníctvom intelektuálnych a emocionálnych krokov sa vnímanie skutočne zažije, a nie iba precíti. Vedomé vnímanie sa odohráva v mozgovej kôre a niekedy ho najsilnejšie kontroluje limbického systému, limbického systému zodpovedá centrálnemu umiestneniu ľudských emócií. To, ako rôzne osoby vnímajú konkrétne vnímanie, sa môže veľmi líšiť. The limbického systému riadi vrodené a získané ľudské správanie a považuje sa za miesto pôvodu motivácie, pohonov a emócií, ako je strach, hnev alebo radosť a nespokojnosť. Limbický systém obsahuje celok štúdium skúsenosť človeka. To, že dvaja ľudia vnímajú situácie odlišne, je dané týmto prepojením. Vnímanie je limbickým systémom hodnotené subjektívne a na základe individuálnych predchádzajúcich skúseností. Výsledkom týchto procesov hodnotenia je určitá skúsenosť s tým, čo je vnímané. Táto skúsenosť odlišuje vnímanie od vnemu, čo zodpovedá výlučne primárnemu zmyslovému dojmu orgánov.
Funkcia a úloha
Pocit vnímania je súhrn vnímania mínus procesy intelektuálneho a emocionálneho spracovania. Máločo ovplyvňuje človeka podvedome tak silno ako emočné pokyny limbického systému. Limbický systém je v podstate zapojený do vnemových procesov, a tak sa napríklad stará o výber, spracovanie, hodnotenie a ukladanie akýchkoľvek informácií zo zmyslových orgánov. Do človeka neustále prúdi nespočetné množstvo podnetov. Z mozogZ hľadiska pohľadu sú tieto podnety obrovským množstvom informácií. Skutočnosť, že človek napriek tomu filtruje z množstva informácií presne tie podnety, ktoré sú v súčasnosti relevantné a vhodné pre stav mysle, je čiastočne spôsobená limbickým systémom. Limbický systém uprednostňuje a znevýhodňuje určité podnety. Uprednostňujú sa predovšetkým informácie, ktoré majú emotívny obsah. Emócie stimulujú limbický systém. Všetky podnety v súvislosti s emocionálnym obrazom ľahšie preniknú do filtra a dostanú sa tak skôr do vedomia. Percepčný vnem v zmysle emocionálneho zapojenia do vnímaného je dôležitým kľúčom k percepčnej schopnosti. Emocionálny obsah vnímania hrá osobitnú úlohu v súvislosti s čuchovým systémom zodpovedným za zmysel vôňa. Čuchové vnímanie má niekedy najsilnejšiu emocionálnu zložku. Bulbus olfactorius je spojený s amygdalou cez stria lateralis. Pachové podnety sa tak dostanú do bočnej strany hypotalamus, bazálne predného mozgu, a orbitofrontálna kôra. Niektoré výstupky sa zameriavajú na čuchový tuberkul a septum. V druhom okruhu sa vytvára pocit zápachu. Emocionálna zložka vnímaných pachov závisí predovšetkým od amygdaly, ktorá pocity sprostredkuje. Čuchový systém je jediný percepčný systém, ktorý sa premieta priamo do centra emócií, a preto sa považuje za najemotívnejší zmyslový systém zo všetkých. V konečnom dôsledku však obsah emócií, a teda aj skúsenosť vnímania, zohráva podstatnú úlohu aj pre všetky ostatné systémy vnímania. Napríklad informácie o stimule s emocionálnym odkazom je možné ľahšie spracovať a zapamätať si ich. Takéto informácie je možné uložiť výslovne sémanticky Pamäť a zároveň implicitne v epizodickej pamäti. Emocionálny a intelektuálny obsah odlišuje vnímanie ako produkt všetkých jeho procesov od počiatočného vnemu, ktorý zodpovedá výlučne primárnemu a teda surovému zmyslovému dojmu neuroanatomických percepčných štruktúr. Pocit vnímania je prakticky prvým krokom percepčného reťazca. Až potom sa súčasný zmyslový dojem porovná s prestorovanými informáciami, spracuje sa, klasifikuje a interpretuje sa.
Choroby a sťažnosti
Percepčný vnem má klinický význam predovšetkým vtedy, ak je predmetom porúch. V tejto súvislosti sa tieto poruchy týkajú výlučne porúch primárnych zmyslových orgánov. Napríklad receptory môžu byť chybné alebo môžu mať po mutáciách obmedzenú funkciu. Poruchy receptora majú za následok narušený primárny zmyslový dojem na zmyslový orgán. Pri takomto jave nie je narušený iba vnem vnímania ako prvý krok v reťazci vnímania. Rovnako nemôžu niekedy nasledovať nasledujúce kroky, pretože zmyslový dojem nie je vôbec spracovaný a teda nie viesť k zážitku vnímania. Senzorické vnímanie vizuálneho systému je patologické, napríklad ak degeneruje sietnica, a teda pre vizuálny vnem nie sú k dispozícii žiadne fotoreceptory. Senzorické poruchy môžu tiež ovplyvniť hmat a potom sú často viditeľné vo forme nedostatku citlivosti vo forme brnenia alebo znecitlivenia. Senzorické poruchy tohto typu nesúvisia so samotnými receptormi, ale s poruchami aferentných nervových ciest k mozog. Vo vzťahu k vnímaniu môžeme v konečnom dôsledku vždy hovoriť o senzorických poruchách, keď sa príčina percepčnej poruchy nachádza mimo mozgu, a teda pred procesmi spracovania vnímania. Skutočné senzorické poruchy vnímania sú teda prevažne spôsobené chorobami alebo úrazmi neuroanatomických zmyslových orgánov a ich nervových spojení do centrálnej nervový systém.
