Mozog prijímač scintigrafia je postup nukleárnej medicíny používaný na vizualizáciu prenosu informácií medzi nervovými bunkami rádioaktívne označenými neurotransmitermi (biochemickými poslami medzi nervovými bunkami). Bunky centrálnej nervový systém (CNS) sú vybavené axónmi (predĺženia dlhých buniek), prostredníctvom ktorých sa môžu informácie / stimuly prenášať ako elektrické potenciály. Spojovacie body medzi nervovými bunkami však nemôžu jednoducho prechádzať elektrickými nábojmi, takže elektrický stimul musí byť prevedený na biochemický. K tomu dochádza pri synapse (kontakt bunka-bunka s funkciou prenosu excitácie), kde prichádzajúce budenie bunky vedie k neurotransmiter uvoľnenie do Synaptická štrbina, neurotransmiter difunduje cez Synaptická štrbina a viaže sa na špecifické receptory na postsynaptickom (downstream) neuróne a vzrušuje ho. Stimul môže byť v tejto bunke znovu elektricky prenášaný alebo, ak je to potrebné, vyvolať ďalšie bunkové reakcie. Existujú rôzne ochorenia centrálneho nervového systému, ktoré súvisia s poruchami správneho prenosu informácií pri synapsie (napr Parkinsonova choroba). Rôzne fázy pôsobenia neurotransmiter ako je jeho tvorba, môže byť narušená špecifická interakcia receptora alebo spätné vychytávanie, čo vedie k nadmernej alebo nadmernej excitácii v smere toku nervová bunka. Princíp vyšetrenia nukleárnej medicíny je založený na vizualizácii synaptickej neurotransmisie pomocou rádioaktívne označených ligandov receptorov (väzobných partnerov receptorov). V závislosti od indikácie sa použije vhodný ligand pre systém vysielača, ktorý sa aplikuje (podáva) intravenózne a potom sa pomocou emitovanej rádioaktivity meria jeho akumulácia.
Indikácie (oblasti použitia)
Zobrazovanie mozog receptory umožňuje vyhlásenie o správnej funkcii neurotransmisie. Funkčné poruchy môžu byť detekované vo veľmi skorom štádiu, v niektorých prípadoch pred objavením sa morfologických zmien alebo dokonca klinických príznakov. Scintigrafiu mozgových receptorov možno použiť na (podozrenie na):
- Bazálna uzlina choroby: Parkinsonova choroba, Parkinsonove syndrómy, Wilsonova choroba, Huntingtonova choroba, tremor syndrómy.
- Choroby bazálna uzlina spôsobiť poruchy hybnosti. V závislosti od lokalizácie a typu poškodenia dominujú rôzne klinické príznaky: prísnosť (zvýšený svalový tonus), tremor (chvenie), akinéza (vysoký stupeň pohybu) alebo prestrelenie (typické pre Huntingtonova choroba).
- Triáda prísnosti, tremor a akinéza je typický komplex symptómov známy ako parkinsonizmus. Príčina býva Parkinsonova choroba, ale svoju úlohu môžu hrať aj iné neurodegeneratívne choroby. Podľa príčiny rôzne bazálna uzlina časti sú ovplyvnené.
- Mozog prijímač scintigrafia ponúka možnosť napríklad zobrazením dopaminergného systému (synapsie v ktorom dopamín sa používa ako neurotransmiter), na stanovenie lokalizácie poruchy bazálnych ganglií a umožňuje tak a odlišná diagnóza pohybových porúch.
- epilepsie (záchvatová porucha): používajú sa rádioaktívne značení antagonisti benzodiazepínových receptorov, ktorí majú zníženú väzbu na receptor v zameraní vyvolávajúcom záchvat, takže je možné ho zistiť v jeho lokalizácii. Toto je čiastočne vysvetlené miestnymi nervová bunka strata.
Kontraindikácie
Relatívne kontraindikácie
- Laktačná fáza (fáza dojčenia) - dojčenie sa musí prerušiť na 48 hodín, aby sa zabránilo riziku pre dieťa.
- Opakované vyšetrenie - bez opakovania scintigrafia by sa malo vykonať do troch mesiacov z dôvodu vystavenia žiareniu.
Absolútne kontraindikácie
- Gravidita (tehotenstvo)
Pred vyšetrením
V závislosti od vyšetrovaného systému neurotransmiterov je potrebné dbať na to, aby sa všetky lieky užívané včas vysadili. Napríklad, dopamín Ak je to možné, je potrebné vysadiť antagonisty receptorov používané pri Parkinsonovej chorobe jeden týždeň pred scintigrafiou mozgových receptorov, aby sa umožnilo objektívne hodnotenie dopamínových receptorov.
postup
- Rádiofarmakum (indikátor) sa pacientovi aplikuje intravenózne. Používajú sa väčšinou rádioaktívne značení antagonisti receptorov (viažu sa na receptor a inhibujú ho), ktorí majú vyššiu afinitu k receptorom a sú degradovaní pomalšie ako prirodzené ligandy (partneri viažuci receptor). Rádiofarmakum ďalej vyžaduje dostatočnú lipofilitu (rozpustnosť v tukoch), aby prešlo cez krv- mozgová bariéra.
- Po aplikácii dostatočné distribúcia treba sledovať čas indikátora. Po prechode krv- mozgová bariéra, väčšina receptorových ligandov spočiatku podlieha akumulácii závislej na perfúzii (závisí od prietoku krvi), čo je však pre štúdiu irelevantné. Medzi aplikáciou a meraním je teda časový interval často niekoľko hodín.
- Rádioaktívne značené ligandy sú v zásade dostupné pre takmer všetky vysielacie systémy a niektoré sa používajú na výskumné účely. Klinicky najdôležitejšie sú dopamín antagonisty receptora ([18F] FDOPA, FP-CIT) a antagonisty benzodiazepínových receptorov ([123I] iomazenil).
- Merateľná intenzita vylepšenia závisí od regiónu hustota a afinita prítomných neuroreceptorov, ktorá zase koreluje s typom a závažnosťou ochorenia.
- Rádioaktivita sa detekuje pomocou emisie jedného fotónu počítačová tomografia (SPECT) systémy s výhodou prierezového zobrazovania.
Možné komplikácie
- Intravenózna aplikácia rádiofarmaka môže mať za následok lokálne vaskulárne a nervové lézie (poranenia).
- Radiačná expozícia použitého rádionuklidu je dosť nízka. Teoretické riziko neskorej malignity vyvolanej žiarením je napriek tomu zvýšené, takže je potrebné vykonať hodnotenie rizika a prínosu.