Epidemiológia: Liečba, účinky a riziká

Epidemiológia je dôležitým odvetvím medicíny. Zaoberá sa rôznym výskytom, priebehom a šírením chorôb v populácii alebo populácii. Rovnako skúma príčinné faktory takýchto chorôb a nezameriava sa na jednotlivca a jeho konkrétny prípad choroby, aby sa zlepšilo, ale skôr vedecké skúmanie vo forme štatistík rôznych zdravie parametre, ktoré môžu simulovať choroby alebo epidémie pomocou matematických modelov a vyvíjať potrebné protiopatrenia. Epidemiológia má preto aj možnosti prevencie.

Čo je to epidemiológia?

Epidemiológia sa zaoberá rôznym výskytom, priebehom a šírením chorôb v populácii alebo populácii. Epidemiológia sa objavila ako oblasť výskumu zhruba v polovici 19. storočia. Jednotliví lekári začali v tomto období skúmať príčiny a šírenie chorôb. Hlavné slovo je odvodené z gréčtiny a znamená „o ľuďoch“. Napríklad jednoduché otázky o frekvencii srdce útoky v sociálnej triede alebo v určitom veku, choroby v chemických závodoch, keď sú ľudia vystavení väčšiemu riziku, alebo či existuje súvislosť medzi zdravie a chudoba sa zaznamenávajú štatisticky. Tu sa pozrieme pozorne na zdravie poruchy, úrazy, choroby a príčinné faktory populácie. Výsledky sa používajú na kontrolu zdravotných rizík a problémov, tvoria základ klinických štúdií a zohrávajú dôležitú úlohu aj v oblasti psychológie a sociológie. Týka sa to veľmi špecifických porúch správania, samovražedných podmienok a autizmus. Epidemiológia využíva aj fyzické a duševné zdravie podmienky na meranie väzieb na životné prostredie a do akej miery sa šíria, vyskytujú sa vo veľmi špecifických populáciách alebo ovplyvňujú iné podmienky. Možno tiež urobiť vyhlásenie o vzácnosti alebo frekvencii konkrétnej choroby v populácii vrátane infekčné choroby a epidémie. Tu sa uskutočňuje výskum toho, ako tieto choroby vznikajú, za akých vplyvov a podmienok sa vyskytujú, aby tak slúžili k podpore zdravia v praxi. Choroby a spúšťače sa primárne zaznamenávajú a porovnávajú štatisticky; podmienky je tiež možné hlbšie študovať pomocou experimentálnych a pozorovacích štúdií. Napríklad sa robia porovnania toho účinku stres, konkrétne strava, sociálny stav alebo podmienky prostredia, ktoré majú na populáciu, choroby, ktoré sa v dôsledku toho môžu vyvinúť, a preventívne opatrenia Opatrenia to treba brať. Matematické modely sa tiež používajú na zisťovanie možných budúcich epidémií alebo na plánovanie potrebných očkovaní. Takéto štúdie a modely tiež umožňujú robiť výroky o populáciách a skupinách ľudí, ktorí majú zvýšené riziko chorôb. Zahŕňa to molekulárno-genetické štúdie, ktoré odhaľujú špecifické rozdiely v náchylnosti na určité choroby. Tie sa delia na oblasti ako napr environmentálna medicína, pediatria, rakovina epidemiológia, farmakoepidemiológia, nutričná epidemiológia a kardiovaskulárna epidemiológia.

Liečba a terapie

Medzi kľúčové metriky patrí prevalencia, expozícia, riziko a miera výskytu. Prevalencia označuje frekvenciu ochorenia. Poskytuje informácie o tom, ktorí ľudia alebo ktorá skupina je vystavená konkrétnej chorobe v konkrétnom čase a aký je ich rizikový faktor. Tieto merania sa určujú a odhadujú pomocou odberu vzoriek, pretože nie sú možné úplné prieskumy celej populácie. Predstavujú teda veľmi špecifický podiel, väčšinou prípadov v populácii. Zahŕňajú okrem iného zosnulých, chorých a podvyživených ľudí, vydelené počtom všetkých ľudí v tejto populácii. „Expozícia“ je jedným z dôležitých výrazov v oblasti epidemiológie. Tvorí sa faktor spôsobujúci ochorenie, ktorý sa uplatňuje v štúdiách, či napríklad fajčenie ako taký faktor vedie k pľúca rakovina. Rovnako dôležitá je protiotázka, či napríklad konzumácia zeleniny zlepšuje zdravie. Oba faktory sú expozície. Riziko predstavuje pravdepodobnosť utrpenia a úmrtia na určité choroby v určitom časovom období. To zahŕňa pozorovanie, koľko ľudí zomrelo v priebehu určitých rokov a aké nové choroby v populácii vznikli. Frekvencia chorôb človeka rovnako hrá štatistickú úlohu, napr. Ako často je s ním konfrontovaný vplyv alebo bežné nachladnutie. Okamžitá miera poskytuje informácie o počte nových prípadov. Toto sa vydelí počtom jednotlivcov v populácii a časovým obdobím na uvedenie absolútneho rizika. Toto je v kontraste s relatívnym rizikom, ktoré predstavuje pomer vystaveného a nevystaveného jednotlivca k riziku. Napríklad je možné podrobnejšie určiť, ktorí jedinci sú vystavení zvýšenému riziku rakovina a v akom veku alebo tak demencie vyskytuje sa v starobe, nie v mladších rokoch. V zásade teda epidemiológia slúži na skúmanie rizikové faktory a vzťah medzi expozíciou a rizikom alebo expozíciou a chorobou.

Diagnóza a metódy vyšetrovania

Medzi dôležité štúdie patria napríklad prípadová kontrola a pozdĺžne štúdie. V prvom prípade sú pacienti už postihnutí chorobou a zdravých ľudí, ktorí slúžia ako kontrolné subjekty, sa pýta na vystavenie a riziko spojené s ochorením postihnutej osoby. Môžu to byť veľmi jednoduché podmienky, napríklad pasívne fajčenie, a zaznamená sa kauzálny vzťah a zvýšené riziko možného ochorenia ako napr pľúca rakovina je definovaná. V pozdĺžnej štúdii sa zdravých ľudí pýta na expozíciu a rizikové faktory. Štúdium zvyčajne trvá niekoľko rokov a má formu pozorovania a výsluchu s cieľom zistiť, či sú ľudia vystavení určitým stres procesy alebo osoby, ktoré sú vystavené vyššiemu riziku, ochorejú rýchlejšie a častejšie alebo dokonca zomrú v dôsledku okolností. Toto poskytuje štatistické meranie toho, či podmienky predstavujú zvýšené zdravotné riziko.