Venózne verzus arteriálne
Tepny odvádzajú krv zo srdca, žily smerom k srdcu. Podiel týchto dvoch typov ciev v obehovom systéme je veľmi rozdielny: v porovnaní so žilami, ktoré tvoria väčšinu krvných ciev okolo 75 percent, majú tepny prevahu len okolo 20 percent (kapiláry päť percent). Sú distribuované po celom tele a zvyčajne sa nachádzajú v blízkosti žíl.
Venózna krv sa často stotožňuje s krvou chudobnou na kyslík a arteriálna krv s krvou bohatou na kyslík. To však nie je správne: je pravda, že väčšina tepien prenáša krv bohatú na kyslík a väčšina žíl krv chudobnú na kyslík. Pľúcne tepny vedú odkysličenú krv zo srdca do pľúc, kde absorbuje nový kyslík zo vzduchu, ktorý dýchame. Krv teraz bohatá na kyslík prúdi späť do srdca cez pľúcne žily.
Tepny: Štruktúra
Priemer tepien sa pohybuje od 20 mikrometrov (µm) pre arterioly (najmenšie arteriálne cievy) do troch centimetrov pre aortu (najväčšia krvná cieva v tele). Stenu všetkých tepien tvoria klasické tri vrstvy: Intima, Media, Adventitia.
Stenu tepny charakterizuje predovšetkým hrubá stredná vrstva, ktorá sa v žilách takmer neprejavuje. Médium obsahuje hladké svalstvo a/alebo elastické spojivové tkanivo. Podiel týchto dvoch zložiek sa mení, takže je možné rozlíšiť elastický a svalový typ tepny (okrem prechodných foriem medzi nimi):
Tepny elastického typu obsahujú v médiu obzvlášť veľký počet elastických vlákien. Tento typ ciev zahŕňa predovšetkým veľké cievy v blízkosti srdca, pretože sú obzvlášť vystavené kolísaniu vysokého tlaku medzi kontrakciou (systolou) a relaxáciou (diastolou) srdcového svalu a musia ich kompenzovať. Stena artérií svalového typu má na druhej strane strednú vrstvu s oveľa hladším svalstvom. Takéto cievy sa nachádzajú hlavne v orgánoch. Môžu kontrolovať zásobovanie krvou cez svaly v ich stenách.
Rôzne tepny na prvý pohľad
Dôležité tepny v tele sú
- Aorta (hlavná tepna)
- Pľúcna tepna (pľúcna tepna)
- brachiocefalická artéria (brachiocefalický kmeň)
- Krčná tepna (arteria carotis communis)
- Subclavia (podkľúčová artéria)
- Hepaticko-žalúdočná artéria (truncus coeliacus)
- Mesenterická tepna (Arteria mesenterica)
- Renálna artéria (arteria renalis)
- Spoločná iliaca artéria (Arteria iliaca communis)
- Tepna horného ramena (brachiálna tepna)
Špeciálne tepny z hľadiska ich formy alebo funkcie sú
- Bariérová tepna: môže prerušiť prísun krvi prostredníctvom svalovej kontrakcie v jej stene (priedušky, penis, klitoris)
- Špirálová artéria (Arteria helicina): veľmi kľukatá, v prípade potreby sa môže predĺžiť (v penise počas erekcie)
- Kolaterálna tepna (vas collaterale): Sekundárna cieva tepny; slúži ako alternatívna cesta, ak je táto hlavná tepna zablokovaná (bypass alebo kolaterálna cirkulácia)
- Koncová artéria: bez kolaterálneho obehu
arterioly
Na zásobovanie celého tela dostatočným množstvom kyslíka sú potrebné jemnejšie cievy. Tepny sa preto rozvetvujú na menšie cievy, arterioly, ktoré sa potom ďalej delia na vlásočnice. Kapilárna sieť potom tvorí prechod do žilového systému.
Priemer arteriol sa pohybuje medzi 20 a 100 mikrometrami (µm). Stena arteriol má málo hladkého svalstva (tenké médium) a pri 40 až 75 mmHg o niečo nižší tlak ako väčšie artérie. Tieto jemné červené cievy sú jasne viditeľné v bielej sklére očí.
Choroby tepien
Choroby cievnych tepien sú zvyčajne okluzívne ochorenia vyplývajúce z pokročilej artériosklerózy: usadeniny a zápaly na vnútorných stenách môžu cievu zúžiť (stenóza) alebo ju dokonca úplne upchať, čím sa zhorší zásobovanie kyslíkom (ako v prípade mŕtvice alebo srdcového infarktu).
Môže sa to stať aj preto, že na artérioskleroticky zmenených cievnych stenách sa môžu ľahko vytvárať krvné zrazeniny, ktoré môžu upchať cievu in situ (trombóza) alebo – po odnesení prietokom krvi – inde v tele (embólia).
Medzi rizikové faktory artériosklerózy a jej sekundárnych ochorení patrí obezita, nedostatok pohybu, vysoký krvný tlak, fajčenie a vysoká hladina lipidov v krvi.
Abnormálna vakovitá alebo vretenovitá dilatácia tepny sa nazýva aneuryzma. Môže náhle prasknúť, čo môže byť život ohrozujúce (napr. pri prasknutí brušnej aorty).
