Paliatívna medicína sa zaoberá liečbou chorôb, ktoré sa už nedajú liečiť a obmedzujú dĺžku života. Cieľom nie je predĺžiť život, ale zlepšiť kvalitu života pacienta. Všetky ošetrenia sa vykonávajú so súhlasom postihnutej osoby.
Čo je to paliatívna starostlivosť?
Paliatívna medicína sa zaoberá liečbou chorôb, ktoré sa už nedajú liečiť a obmedzujú dĺžku života. Cieľom je zlepšiť kvalitu života pacienta. Rozvoj paliatívnej medicíny bol nevyhnutnou reakciou na rastúce tabu zomierania v modernej dobe v dôsledku individualizácie, sekularizácie spoločnosti a oslabenia rodiny. V roku 1967 anglický lekár Cicely Saunders založil v Londýne hospic sv. Krištofa. Už dávno predtým opakovane upozorňovala na zneužívanie starostlivosti o ťažko chorých a zomierajúcich v nemocniciach. Tam, Opatrenia boli prijaté iba na predĺženie života, čo v žiadnom prípade nezlepšilo kvalitu života pacientov. Vo svojej koncepcii sledoval cieľ umožniť nevyliečiteľne chorým pacientom, ktorí už nemajú šancu na zotavenie, žiť do konca svojho života dôstojne a podľa možnosti bez príznakov. V Nemecku bol vývoj paliatívnej starostlivosti sa začalo v 1980. rokoch založením prvých hospicov. Až v 1990. rokoch sa však začal rýchlo rozvíjať paliatívna medicína. Cieľom paliatívnej liečby je zabezpečiť kvalitu života poskytovaním komplexnej lekárskej, ošetrovateľskej alebo psychosociálnej starostlivosti postihnutým osobám a ich rodinám.
Liečba a terapie
In paliatívnej starostlivosti, pacienti s nevyliečiteľnými chorobami, ako sú pokročilí rakovina, ťažké kardiovaskulárne choroby, progresívne choroby vnútorné orgány, AIDS, a tiež o smrteľné neurologické choroby (ako je ALS). Zhubné nádory predstavujú najväčší podiel v nemocničných hospicoch a paliatívnej starostlivosti oddelenia. Paliatívna medicína si vyžaduje spoluprácu rôznych odborníkov v tíme. Musí sa teda zabezpečiť lekárska starostlivosť na jednej strane a ošetrovateľská, ako aj psychosociálna starostlivosť o pacientov na druhej strane. Lekárska starostlivosť zahŕňa kontrolu symptómov a zmiernenie nepohodlia metódami liečby, ktoré neprinášajú ďalšie následky stres na pacientovi. Medzi hlavné príznaky liečené v paliatívnej starostlivosti patria bolesť, slabosť, únava or dýchanie ťažkosti. Bolesť sa zvyčajne uľaví pomocou liekov. Pre mierne bolesť, lieky 1. úrovne ako napr metamizol sa používajú. Vysoká intenzita bolesti tiež často vyžaduje použitie slabých alebo dokonca silných opiátov úrovne 2 a 3. Pre dýchavičnosť a nevoľnosťexistujú podobné odstupňované terapie pri užívaní drog. V zvláštnych krízových situáciách napr Opatrenia ako invazívne vetranie alebo paliatívna chirurgia je tiež možná v rámci možností a s ohľadom na vyhliadky na úspech pri dočasnom zlepšení symptómov. Musí sa vždy zvážiť, či je liečba pre pacienta nevyhnutná, alebo či je pre pacienta ešte dodatočne stresujúca. Účelom terapie je vždy zameraná na zmiernenie príznakov. Fyzioterapeutické alebo fyzické Opatrenia môžu tiež často zmierniť nepríjemné pocity. Druhý pilier paliatívnej starostlivosti je založený na ošetrovateľskej a psychosociálnej starostlivosti o pacienta. Táto časť terapie s vývojom choroby je čoraz dôležitejšia. Kombinácia liečby symptómov a psychologickej starostlivosti stále prispieva k vysokej kvalite života aj v posledných životných etapách. Je tiež dôležité zapojiť do celkového konceptu liečby blízkych príbuzných. V poslednej fáze života je to upokojujúci pocit pre pacienta aj pre jeho príbuzných.
Diagnostika a vyšetrovacie metódy
Pri paliatívnej starostlivosti je zásadou používať čo najmenej technológií. Je potrebné vyhnúť sa zaťažujúcim diagnostickým postupom. Hlavná sťažnosť pacienta je známa. V lekárskej oblasti paliatívnej starostlivosti je hlavným problémom kontrola symptómov. Keď sa objavia nové príznaky, je často nerozumné, aby pacient uskutočňoval kauzálny výskum. Vo väčšine prípadov ide o nástup nového štádia ochorenia s ovplyvnením ďalších orgánov. S veľkým počtom príznakov zlyhania sa musí zaobchádzať tak, aby pacient získal kvalitu života. Menej stresujúce vyšetrenia ako napríklad laboratórne testy na krvby sa mala vykonať sekrécia, stolica alebo moč. Zmeny v krv počet alebo v iných biologických vzorkách môže poskytnúť informácie o ďalších zmenách, ktoré je možné zvládnuť bez zaťažujúcich terapií v kontexte paliatívnej starostlivosti. Napríklad infekcie sa dajú často zvrátiť pomocou liečby drogami. Ak minerál vyvážiť je vykoľajená, iné zloženie strava alebo správa ďalších minerály môže pomôcť. Vo výnimočných prípadoch môže byť snímkovanie užitočné v zdravie krízy na zistenie náhlych zmien, ako je obštrukcia čriev, zadržiavanie močualebo iné osoby a začať okamžitú pohotovostnú liečbu. Hlavné zameranie je však na lekársku a psychosociálnu podporu pre vážne prípady stav. V tejto súvislosti, ako už bolo uvedené, je cieľom paliatívnej starostlivosti udržanie kvality života až do konca života napriek závažnosti ochorenia. Okrem lekárskej starostlivosti je psychosociálnou zložkou terapie často hrá ešte väčšiu úlohu. V tejto súvislosti je potrebné dodržiavať niektoré dôležité zásady paliatívnej medicíny. Medzi tieto zásady patrí povedať pacientovi pravdu o jeho osobe stav a poskytovanie usmernení pre rozhodovanie. Na tomto základe by sa mal pacient autonómne rozhodnúť o liečebných opatreniach. Terapia by nemala viesť k nárastu utrpenia, aj keď to má predĺžiť život. Sociálny kontakt je obzvlášť dôležitý v paliatívnej starostlivosti.
