koronárnej angiografia je invazívne vyšetrenie srdce plavidlá na diagnostické alebo terapeutické účely. Tiež sa označuje ako koronárna tepna vyšetrenie. Koronárne angiografia má najvyšší význam a výpovednú hodnotu pri všetkých arteriosklerotických zmenách koronárnej artérie plavidlá.
Čo je koronárna angiografia?
koronárnej angiografia je invazívne vyšetrenie srdce plavidlá na diagnostické alebo terapeutické účely. Ilustrácia zobrazuje koronárne tepny. Konvenčné koronárna angiografia je zobrazovací postup používaný na vizualizáciu koronárne tepny, čo sú takzvané koronárne artérie. Títo krv plavidlá trvale dodávajú srdce sval s výživnými látkami a kyslík. Cieľom skúšky je zviditeľniť vnútro týchto jemne rozvetvených krv cievy, lúmen. Na tento účel sa okrem kontrastných látok používajú aj röntgenové lúče, aby bolo možné zúženia zistiť a liečiť v reálnom čase. Tieto zúženia koronárnych ciev sú najčastejšou príčinou takzvaných koronárnych ochorení srdca a infarktov. Rozsah príznakov a funkčné poškodenie v prípade infarktu vždy závisí od stupňa zúženia. Možné sú všetky medzistupne, od asymptomatického mikroinfarktu až po ťažký transmurálny infarkt so smrteľným výsledkom. Konvenčné koronárna angiografia umožňuje presnú vizualizáciu rozsahu a vplyvu stenóz koronárne tepny. Vyšetrenie sa vykonáva pomocou ľavého srdcového katétra. Diagnostická hodnota a srdcová katetrizácia sa považuje za vysokú až veľmi vysokú. Zákrok sa môže vykonať ambulantne alebo za stacionárnych podmienok ako rutinný zákrok alebo ako súčasť urgentného diagnostického postupu pri podozrení na infarkt myokardu.
Funkcia, účinok a ciele
Koronárna angiografia je často vykonávanou skúškou v Nemecku; preto sú k dispozícii dostatočné empirické údaje pre cielený a bezpečný postup vyšetrenia. Osvedčil sa pri prevencii závažných srdcových chorôb a pri mimoriadnych udalostiach terapie proti koronárnym tepna ochorenie CAD a môžu sa opakovať niekoľkokrát, ak je to lekársky indikované. Koronárna angiografia sa vykonáva pod sedatíva a čiastočná alebo krátka analgézia celková anestézia. Skutočný postup vždy závisí od pacienta stav. Lekárske pokyny stanovujú pri vykonávaní štandardizované postupy srdcová katetrizácia. Aj keď môžu existovať určité odchýlky v závislosti od klinického obrazu, základný postup je spočiatku rovnaký pre každú selektívnu koronárnu angiografiu. Po palpácii ľavého ingvinálu tepna, malý rez je urobený skalpelom; toto umožňuje, aby katéter ľavého srdca pomaly postupoval z tohto miesta do zostupnej aorty pod röntgen vedenie. Po uvedení katétra do správnej polohy sa okamžite aplikuje kontrastné médium, tiež prostredníctvom katétra. Kontrastné médium je teraz veľmi rýchlo distribuované v koronárnych artériách s krv tok a práve tento proces je zdokumentovaný vo viacerých Röntgen snímky. Použitý postup je známy ako Röntgen fluoroskopia. V krátkych intervaloch sa sníma niekoľko röntgenových snímok, ktoré umožňujú aj vizualizáciu bijúceho srdca. Lekár preto môže v reálnom čase presne sledovať cestu kontrastného média cez koronárne tepny a posúdiť tvar a veľkosť akýchkoľvek zúžení. Dokumentácia na CD, videu alebo DVD sa osvedčila už od zavedenia postupu. Je tomu tak preto, že u tohto obrazového materiálu môže aj po samotnom vyšetrení dôjsť k dôkladnej analýze. Najmä v prípade komplexných nálezov sa ukázalo ako veľmi užitočné dôsledné následné vyhodnotenie obrazového materiálu terapie. Na presné vyhodnotenie koronárnej perfúzie pomocou koronárnej angiografie sa používa klasifikácia TIMI. Tento systém rozdeľuje prietok krvi v koronárnych cievach do 4 stupňov. Stupeň 3 znamená neobmedzené, úplné prekrvenie. Pri stupni 2 je perfúzia už čiastočne obmedzená, pri stupni 1 už niektoré kontrastné médium zálohuje pred zúžením a pri najhoršom stupni 0 k perfúzii už nedochádza, tj v tomto prípade kontrastné médium nepreniká ďalej the occlusion.Terapeuticky nafukovací balónik alebo jemné drôtené pletivo, tzv stent, možno tiež posunúť pomocou katétra, aby sa obnovil prietok krvi do zúženia. Pri dilatácii balóna sa balónik po nafúknutí zúženia odstráni a a stent zostáva pri zúžení na podporu obvykle krehkej steny cievy zvnútra.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Napriek všetkej rutine, ktorá je súčasťou koronárnej angiografie, by sa riziká a nebezpečenstvá nemali nikdy podceňovať. Medzi najčastejšie vedľajšie účinky patria intolerančné reakcie na kontrastné látky, vaskulárne poranenie počas zákroku alebo srdcové komplikácie ako napr ventrikulárna fibrilácia or asystole, pričom ide o urgentné situácie vyžadujúce intenzívnu starostlivosť a ohrozenie života. Centrálna embólia môže viesť na mozgové príhody v dôsledku zavedených trombov v krvi. Pooperačné krvácanie, hematómalebo infekcia patria medzi ďalšie nešpecifické riziká koronárnej angiografie. Ak nervy ak ste počas zákroku zranení, môže dôjsť k trvalým poruchám citlivosti. Netreba tiež podceniť relatívne vysoké vystavenie ionizujúcemu žiareniu, ktoré predstavuje nebezpečenstvo nielen pre pacienta, ale aj pre lekárov a nezdravotníkov. Zatiaľ čo viesť zástery a olovené rukavice chránia lekára pred väčšinou tohto žiarenia počas zákroku, určitému množstvu rozptýleného žiarenia sa nedá vyhnúť. Prínosy pre zdravie však ďaleko prevyšujú riziká spojené s možnými rizikami. Pre vysoko rizikových pacientov existujú v súčasnosti aj dobré alternatívy konvenčnej koronárnej angiografie. Koronárna magnetická rezonančná angiografia funguje úplne bez škodlivého röntgenového žiarenia z nukleárneho spinu a výsledky sú takmer rovnocenné s výsledkami bežnej koronárnej angiografie. Ďalšou alternatívou je použitie neinvazívnej koronárnej angiografie počítačová tomografia.
