Bod kompenzácie dýchania
Dosiahnutie aneróbneho prahu možno odhadnúť napríklad aj na základe bodu kompenzácie dýchania. Od tohto okamihu sa vydýcha podstatne viac CO2 ako predtým, pretože fyzická záťaž stále rastie. Je to tak kvôli skutočnosti, že produkcia anaeróbnej energie vedie k zvýšeniu laktát formácie a acidóza.
To vedie k zvýšeniu dychu (hyperventilácia). Zvýšené dýchanie zase vedie k silnejšiemu výdychu CO2, ktorý je možné merať v dýchanie vzduchom spiroergometria. RCP teda nie je celkom rovnocenný s anaeróbny prah ale označuje bod tesne pred dosiahnutím anaeróbneho prahu.
Po dosiahnutí RCP je absorpcia kyslíka skôraximálna ako maximálna. Tento rozsah sa nazýva trvalý limit výkonu. V záťaži v tomto rozmedzí je možné pokračovať bez rýchlej svalovej únavy.
Kritériá ukončenia
Spiroergometria je široko používaný v práci s vrcholovými športovcami. Používa sa však aj v každodennej klinickej praxi u pacientov, najmä v kardiológia (srdce špecializovaná oblasť) a pulmonológia (pľúca špecializovaná oblasť). Najmä tu je potrebné venovať väčšiu pozornosť potenciálnym obmedzeniam výkonu pacienta a akýmkoľvek známkam fyzického prepätia. Medzi kritériá ukončenia v priebehu spiroergometria sú, že by pacient mal naznačiť náhly pocit napätia alebo tlaku na truhla (angína pectoris) alebo že by EKG malo vykazovať známky zníženia krv tok do srdce (ischémia) alebo srdcová arytmia. Prerušenie vyšetrenia by mali spôsobiť aj príznaky respiračnej nedostatočnosti, studený pot alebo závrat.
Kontraindikácie
Spiroergometria je vyšetrenie spojené so značnou fyzickou námahou. V tejto súvislosti je potrebné najskôr určiť, či pacient trpí ochorením, ktoré takýto stres neumožňuje. To zahŕňa: Pre pacientov, ktorí sú chronicky chorý ale stále majú strednú úroveň stresu, úroveň stresu sa samozrejme musí individuálne prispôsobiť ich schopnosti zvládať stres.
