Rôzne triedy liekov
Pri liečbe sa používa veľa rôznych liekov vysoký krvný tlak. Nemožno však povedať, že jedna skupina liekov je všeobecne najlepšia. V závislosti od príčiny a najmä v závislosti od ďalších existujúcich Begleiterkrankungen musí byť pre jednotlivý prípad vybraný najlepší liek zo skupiny takzvaných Antihypertoník. V zásade jeden rozlišuje: ktoré sú v každom prípade založené na rôznych účinných princípoch a sú opísané nižšie.
- diuretiká
- Beta blokátor
- Inhibítory ACE
- Blokátor AT1
- Blokátor vápnikového kanála
- Náhradné lieky
diuretiká
diuretiká sú lieky, ktoré zvyšujú vylučovanie vody a solí tela obličkami. Tiež sa im hovorí diuretikum. Z dôvodu zvýšenej straty tekutín krv objem v tele klesá a podobne ako u záhradnej hadice, aj pri miernom vypnutí kohútika sa tlak v hadici alebo v cievnom systéme tela zníži a tlak krvný tlak kvapky. Dodatočná strata soli tento efekt podporuje.
Soli majú tú vlastnosť, že na seba viažu vodu. Ak soli (najmä sodík), ktoré sa teraz strácajú močom, dochádza k ďalšiemu vylučovaniu vody. Dehydratačné lieky sa však na liečbu obvykle nepoužívajú samotné vysoký krvný tlak, ale ako kombinácia s inými účinnými látkami, sú zvlášť vhodné napr. tiazidy zo skupiny dehydratujúcich liekov.
Sú účinné veľmi dlho a majú strednú pevnosť, čo ich robí veľmi vhodnými na dlhodobé, mierne odvodnenie. Ich účinnosť bohužiaľ nastáva spoľahlivo iba pri dobrom oblička funkcie. Pacienti s oblička škody často strácajú na účinnosti a iné diuretiká musia byť použité.
Dobre známymi zástupcami tiazidov sú hydrochlorotiazid (HCT) alebo xipamid, látka chemicky príbuzná s tiazidmi. Okrem drenážneho účinku majú po dlhšej liečbe aj priamy vplyv na cievny systém. To sa stáva menej citlivým na zužujúce sa nervové impulzy a zostáva tak dosť uvoľnené.
Pretože sa tento účinok vyskytuje iba s oneskorením asi 1 - 2 týždne, je možné ho spoľahlivo vyhodnotiť až po 3 - 4 týždňoch liečby. Počas liečby tiazidmi sa vedľajšie účinky vyskytujú pomerne zriedka. Ak sa vyskytnú, spôsobujú nevoľnosť, zvracanie alebo nepohodlie v tráviaci trakt.
Väčšina z diuretiká so sebou nesie aj riziko vykoľajenia soli v tele vyvážiť, oblička je ústredným orgánom regulácie solí v našom tele. Sodík, draslík, vápnik a chlorid sú najdôležitejšie látky.
Mnoho diuretík spôsobuje stratu, najmä draslík, zásahom do tohto citlivého systému. Pre tento dôvod, draslík hladiny by sa mali pravidelne kontrolovať. Najmä u starších ľudí by sa táto kontrola mala vykonávať pomocou krv vzorky každých 7-14 dní na začiatku.
Pri stabilných koncentráciách draslíka je potom táto kontrola postačujúca na mesačnej báze. Bohatý na draslík strava (napr. orechy, kakao, brokolica, kaleráb, sušené ovocie, banány, ríbezle) alebo príjem draselných tabliet môže často zabrániť príliš nízkej hladine draslíka. Ak silnejší dehydratácia než je požadované u tiazidov, používajú sa aj kľučkové diuretiká, ako je torasemid.
Ich účinnosť sa stále uvádza v prípade zhoršenej funkcie obličiek, keď tiazidy už nemajú žiadny vplyv na obličky. Slučkové diuretiká pôsobia na jednom mieste obličky, v Henleovej slučke, odtiaľ pochádza aj názov slučky diuretikum. Vďaka svojmu silnému a rýchlemu odtoku sú obzvlášť vhodné na vykoľajenie krv tlak na enormne vysoké hodnoty.
Na rozdiel od tiazidov majú oveľa pravdepodobnejšie vedľajšie účinky. Najdôležitejšie sú problémy s krvným obehom, bolesti hlavy a smäd. Okrem toho soľ vyvážiť (= rovnováha elektrolytov) v tele môže byť narušená viac ako inými diuretikami kvôli silným dehydratácia a najmä nedostatok draslíkahypokaliémie) môže byť nebezpečný, v neposlednom rade pre srdce.
Všetky články v tejto sérii:
