Prognóza
Prognóza pre pacienta s apalikou kóma je všeobecne chudobná. Z toho sa zotavuje významne menej ako polovica pacientov stav, pretože vo väčšine prípadov ťažké mozog škoda jej predchádzala. Napriek tomu existujú rôzne parametre, ktoré hovoria za lepšiu prognózu.
Patrí sem nízky vek pacienta, menej ako 24 hodín kóma pred nástupom vegetatívneho stavu a traumatizujúcou udalosťou ako príčinou stavzatiaľ čo pacienti s vegetatívnou kómou majú horšiu prognózu z dôvodu nedostatku kyslíka alebo sú znížení krv obeh. Faktory, ktoré naznačujú zlú prognózu pre pacienta, sú absencia mozgový kmeň reflex po viac ako 24 hodinách, výrazné zmeny v EEG, masívne mozog opuch, zlyhanie žiak reagovať po 72 hodinách a bilaterálne poškodenie mozgový kmeň. Spravidla nenastáva úplné zotavenie z vegetatívneho stavu - pacienti potrebujú celoživotnú pomoc v každodennom živote.
Ak po a kraniocerebrálna trauma nedošlo k zlepšeniu v stav z kóma do 12 mesiacov, zvyčajne sa to po tomto období neočakáva. Neexistuje priama profylaxia, ktorej by sa bolo treba vyhnúť a bdelosť v kóme. Vigílna kóma je zvyčajne dôsledkom ťažkej mozog škoda v súvislosti s nehodou alebo inými, nie nevyhnutne predvídateľnými udalosťami.
Predvídaný spôsob života je preto základnou požiadavkou na zabránenie takýmto podmienkam. Aby sa nevyvinuli choroby, ktoré by jedného dňa mohli viesť k a bdelosť v kóme, ako napríklad mozgové príhody, je zdravý životný štýl základ. Dostatok pohybu a zdravé strava sú základným predpokladom pre udržanie zdravie, ale nemôže konkrétne chrániť človeka pred apalickým syndrómom.
Starostlivosť
Starostlivosť o pacientov v apalickej kóme je u každého človeka veľmi odlišná a vyžaduje veľa času a skúseností. Každý pacient sa vo svojich potrebách trochu líši. Koncept starostlivosti je preto individuálne prispôsobený konkrétnemu prípadu.
Opatrenia, ktoré je možné poskytnúť, sa tiež líšia v závislosti od stupňa Wachkoma. O pacienta sa musí starať nielen fyzicky v jeho základných potrebách, ale treba podporovať aj motorický a duševný vývoj. A bdelosť v kóme o pacienta sa preto často stará tím rôznych pracovníkov.
Patria sem vyškolené zdravotné sestry a lekári na jednej strane a logopédi, fyzioterapeuti a ergoterapeuti na druhej strane a samozrejme príbuzní, ktorí by mali byť tiež zahrnutí do starostlivosti o pacienta. Cieľovým oslovením pacienta a opakovaným prezentovaním rôznych podnetov, napríklad hudby, hmatovej stimulácie pokožky, používania zvierat, svetiel alebo farieb, možno osloviť a aktivovať mozgové oblasti pacienta. Niektorí pacienti s kómou pociťujú zlepšenie svojho stavu. Intenzívna starostlivosť a podpora pacienta je preto základným predpokladom ich prípadnej rehabilitácie.
