príznaky
Pacienti, ktorí sú v pretrvávajúcom vegetatívnom stave, vyzerajú na prvý pohľad bdelí, ale nie sú schopní komunikovať so svojím okolím. Je pre nich nemožné vykonávať každodenné činnosti, samostatne jesť a piť. Typickými príznakmi sú automatizované pohyby, črevá a mechúr inkontinencia, kŕče v rukách a nohách a zadržané reflex.
Po pár týždňoch porucha autonómnej nervový systém často sa stáva zrejmým, čo sa môže prejaviť ako náhle vysoký krvný tlak, silné potenie, búšenie srdca a niekedy svalové zášklby. Toto stav sa zvyčajne čoskoro opäť stabilizuje. Na začiatku kóma bdenie, pacient je zvyčajne závislý na umelom dýchaní.
Po niekoľkých týždňoch na jednotke intenzívnej starostlivosti možno umelé dýchanie prerušiť, keď pacient opäť dýcha sám. Toto je výraz zotavenia mozog stonka. Za účelom stanovenia diagnózy apalickej kóma, rozhodujúce je intenzívne pozorovanie pacienta počas dlhšieho časového obdobia (týždňov až mesiacov).
Stanovením typických klinických príznakov vznikne podozrenie na apalizmus kóma už možno vylúčiť. Je však dôležité rozlišovať medzi týmito pacientmi a podobnými stavmi vedomia, ako napr zamknuté-in syndróm alebo kóma, pretože títo pacienti vyžadujú odlišné terapeutické ošetrenie. Dôležitá je aj zobrazovacia diagnostika (najmä magnetická rezonančná tomografia / MRI).
V EEG mozog možno odvodiť a skontrolovať vlnové krivky, aby sa zistilo, či pacient vníma podnety z okolia. Evokované potenciály (akustické a somatické evokované potenciály) fungujú podobným spôsobom, pri ktorom mozogAnalyzuje sa reakcia na rôzne prezentované podnety. Bohužiaľ nie je vždy ľahké rozlíšiť rôzne formy bezvedomia a početné diferenciálne diagnózy od skutočnej bdelej kómy. Falošné diagnózy preto nie sú príliš zriedkavé.
Terapia
Terapia pacientov s kómou sa uskutočňuje v niekoľkých krokoch v závislosti od aktuálneho stavu stav V počiatočnej fáze, keď pacient ešte nie je schopný sám dýchať alebo prehĺtať, je umelo ventilovaný a cez brušnú stenu ho vedie žalúdok trubica. Moč sa tiež odvádza umelo. Týmto spôsobom sú zachované funkcie tela.
Fyzioterapeutické cvičenia, ktoré sa začínajú skoro, majú zabrániť kŕčom a skráteniu svalov. Okrem toho je dôležité, aby bol pacient dostatočne mobilizovaný, aby netrpel pneumónia pod umelým dýchaním. Fyzioterapeutické práce sa vykonávajú aj pri prehĺtaní.
Akonáhle je pacient stabilizovaný a jeho stav sa zlepšila, môže sa pokračovať v ďalšom štádiu liečby. Tu sa dodržiava princíp bazálnej stimulácie. Pacientovi sú ponúkané stimuly rôznej kvality na zlepšenie jeho vnímania, mentálnych a motorických funkcií.
Príklady takýchto terapeutických ponúk sú muzikoterapia, masáže rôznymi olejmi alebo materiálmi, práca s rôznymi farbami svetla a hladenie zvierat. Táto fáza terapie je zásadná, pretože práve počas nej je pravdepodobné, že bude vidieť pokrok pacienta, čo predstavuje dôležité základy pre jeho budúcnosť. Ak sa jeho stav výrazne zlepší, možno ho pomocou ďalších rehabilitačných opatrení viesť ďalej k samostatnosti. Ak nedôjde k zlepšeniu, v starostlivosti a reakcii sa pokračuje pomocou rôznych stimulačných konceptov.
