Priepustnosť je priepustnosť anorganických alebo organických pevných látok pre takzvaný permeát. Tento permeát môže zodpovedať plynom, kvapalinám alebo iným látkam molekuly a je relevantná v tele, napríklad pre bunkové membrány a krv plavidlá. V psychológii je naopak permeabilita vnímavosťou na podvedomé impulzy.
Čo je to priepustnosť?
Biologické membrány sú priepustné pre rôzne látky, ako sú rôzne plyny alebo kvapaliny. Táto permeabilita zodpovedá membránovej permeabilite. Biologické membrány sú priepustné pre rôzne látky, ako sú rôzne plyny alebo kvapaliny. Táto permeabilita zodpovedá permeabilite membrány. Priepustnosť sa však netýka iba bunkových membrán, ale môže sa vzťahovať aj na iné organické a anorganické látky. Vo vzťahu k krv plavidlá napríklad, permeabilita môže zodpovedať vaskulárnej permeabilite pre tuhé zložky krvi, ako je permeabilita pre imunitné bunky alebo faktory zrážania. V súvislosti s kapilárami sa označuje aj ako kapilárnej priepustnosť. Špeciálnou formou priepustnosti je tiež semipermeabilita alebo selektívna priepustnosť. Polopriepustná látka je priepustná iba pre niektoré látky molekuly. Pre ostatných zatiaľ neexistuje priepustnosť. Semipermeabilita je často založená na výbere veľkosti podľa veľkosti molekuly. Napríklad v prípade membrán vstupujú do vnútra bunky často iba molekuly do určitej veľkosti častíc. Psychológia na druhej strane definuje priepustnosť ako vnímavosť na podvedomé impulzy. V sociálnej psychológii sa týmto termínom môže hovoriť o ľahkosti pohybu ľudí medzi triedami a vrstvami.
Funkcia a úloha
Organické a anorganické látky sú buď nepriepustné, to znamená nepriepustné, alebo majú určitú priepustnosť. Táto priepustnosť je založená na hnacích silách, ako sú koncentrácie a tlakové gradienty a umožňuje látke preniknúť inými látkami, ako sú plyny alebo kvapaliny. Pre membrány buniek je permeabilita životne dôležitou vlastnosťou hmota prevod. Látka, ktorá prechádza, sa nazýva aj permeát. V dôsledku vonkajších vplyvov sa permeát pohybuje smerom k nižším koncentráciám, tj k nižšiemu parciálnemu tlaku. Tento proces prenikania pozostáva z rôznych podstupňov. Najskôr sa na rozhraní tuhej látky uskutoční takzvaná sorpcia. Výpary, plyny alebo chemikálie z roztoku, ako aj suspendované látky, sú tak absorbované pevným povrchom. Potom permeát difunduje cez tuhú látku. Počas tejto difúzie permeát preniká do pórov alebo molekulárnych medzier tuhého materiálu. Potom dôjde k desorpcii, počas ktorej takzvaný adsorbát opustí pevnú látku na druhej strane v plynnej forme. Ak je tuhou látkou membrána, jej rozhranie môže byť tiež polopriepustné alebo čiastočne priepustné. Napríklad polopriepustné membrány prepúšťajú rozpúšťadlá, ale nie látky v nich rozpustené. To znamená, že iba molekuly do určitej hodnoty stolička hmota môže prechádzať. Táto semipermeabilita je základom osmózy všetkých buniek, tj. Pre tok molekulárnych častíc a bunková membrána. Vo vzťahu k plavidlá, pojem permeabilita sa môže vzťahovať na priepustnosť krv na pevné látky. Vaskulárna permeabilita hrá úlohu predovšetkým pre krvné kapiláry a venuly a závisí od endothelium plavidiel. kapilárnej permeabilita tiež umožňuje selektívnu výmenu látok medzi intravaskulárnym priestorom a interiérom ciev. V tukoch rozpustné a malé látky, ako napr uhlík oxid a kyslík, môžu ľahko prechádzať cez endothelium. kapilárnej priepustnosť sa teda podieľa na výmene plynov. Naproti tomu látky s veľkou molekulou, ako napr proteínya imobilné bunky, ako napr erytrocyty, nerozptyľujte cez steny kapilár.
Choroby a poruchy
S vaskulárnou permeabilitou priamo súvisia systémové zápalové reakcie ako napr sepsa, v sepsa, zvyšuje sa vaskulárna permeabilita. Príčina sepsa je zvyčajne trauma, veľká operácia, popáleninyalebo infekcia. klíčky vstúpiť do krvi v sepse a spôsobiť otrava krvi v zmysle globálnej zápalovej reakcie.Zvýšená vaskulárna permeabilita charakterizuje aj alergické reakcie prvého typu a plechovky viesť k tvorbe opuchov. Normálne zvýšeniu vaskulárnej permeability predchádza uvoľnenie mediátorových látok ako napr histamín. V dôsledku tohto zvýšenia dochádza k úniku tekutín z ciev, čo často spôsobuje opuch tkanív. Poruchy priepustnosti môžu súvisieť aj s priepustnosťou membrány. Poruchy permeability membrány v mnohých prípadoch predchádzajú kardiovaskulárnym ochoreniam. Dôsledkom je často narušenie elektrolytu vyvážiť. Poruchy permeability membrány môžu byť tiež spôsobené dedičnými faktormi. Napríklad keď membrána proteíny mutovať, to mení permeabilitu bunky. To je napríklad prípad myotonia congenita Thomsen, ktorá je spojená so svalovou dysfunkciou. Príčinou je genetická mutácia, ktorá vedie k zmenám chlorid kanály v svalové vlákno membrány a znižuje permeabilitu membrány pre chlorid ióny. V dôsledku toho trpia pacienti nedobrovoľnými svalmi kontrakcie ktoré sú vnímané ako tuhosť. Postihnutí môžu iba s určitým oneskorením otvoriť zatvorenú päsť alebo zatvorené oči. Obzvlášť môže byť ovplyvnená najmä permeabilita membrány autoimunitné ochorenia. Niektoré z týchto chorôb sú namierené proti biomembránam, napríklad antifosfolipidový syndróm. Mitochondriopatie navyše narúšajú permeabilitu membrány. mitochondrie sú bunkové organely známe ako energetické elektrárne bunky a produkujú voľné radikály ako odpadový produkt výroby energie. Ak tieto radikály nie sú zneškodnené, ničia membrány a narúšajú tak priepustnosť. Sťažnosti týkajúce sa psychologickej priepustnosti sa môžu vyskytnúť v kontexte mnohých duševných chorôb a sú zvyčajne spôsobené znížením sebauvedomenia, ktoré sa môže prejaviť zníženou priepustnosťou pre impulzy z podvedomia.