príznaky
Endogénne hematogénne osteomyelitída je zvyčajne choroba celého tela u kojencov a malých detí a zvyčajne sa prejavuje a horúčka asi do 40 ° C. Okrem toho depresia a chvenie sa stáva viditeľným. Oblasti postihnuté zápalom kostí sú viditeľné silným začervenaním, opuchom a tlakom bolesť. Vyššie uvedené príznaky sú zvyčajne menej závažné u dospelých.
Typické príznaky sú tu tiež depresia, bolesť a funkčné obmedzenia v postihnutých oblastiach. Zápal zodpovedajúcej oblasti môže byť viditeľný miernym prehriatím (prípadne aj začervenaním), ale tieto typy príznakov sú oveľa menej výrazné u dojčiat a batoliat. Ako už bolo niekoľkokrát spomenuté, takéto ochorenie môže za určitých okolností prejsť do chronickej formy.
V tomto prípade bolesť v postihnutých oblastiach vrátane funkčných obmedzení. V prípade akútneho hematogénneho dieťaťa osteomyelitída, pri skorej liečbe sú šance na zotavenie dobré. V prípadoch, keď choroba už progredovala a spôsobila zničenie rastovej platničky, môžu niekedy nastať značné poruchy rastu.
Aj v prípade akútnej hematogénnej osteomyelitída in detstva, prognóza významne závisí od poškodenia rastovej platničky. Aj tu môže niekedy dôjsť k značnému poškodeniu kostí, ktoré za určitých okolností môže viesť ku skráteniu končatín. -> Viac informácií o osteomyelitíde Diagnostika Ebenso sa vzťahuje na akútnu endogénnu - hematogénnu osteomyelitídu u dospelých: Ak je ochorenie diagnostikované včas a dôsledne liečené, hojenie je obvykle možné bez trvalého poškodenia. Existuje však riziko, že ak sa ochorenie včas nezistí a nebude sa vhodne liečiť, zmení sa na chronickú osteomyelitídu.
V porovnaní s akútnou formou je chronická osteomyelitída ťažko liečiteľná a má sklon k vzplanutiu aj v prípade úspešného uzdravenia (obnovená infekcia kosti). Exogénna osteomyelitída je zápal kostná dreň, ktorá je spôsobená buď otvorenou ranou po úraze (= poúrazová) alebo počas operácie (= pooperačná). V oboch prípadoch, klíčky preniknúť zvonka a rozšíriť sa v oblasti rany tak, že sa v kosti spočiatku vytvorí miestny zápal.
Rovnako ako pri endogénnej hematogénnej osteomyelitíde patria medzi hlavné patogény Staphylococcus aureus, ale aj Escherichia coli a Proteus. Za spúšťače chorôb sa môžu považovať aj ďalšie bakteriálne patogény. Priebeh ochorenia je veľmi individuálny a závisí od rôznych faktorov.
Rozsah, v akom sa patogény môžu šíriť do a z kosti, závisí predovšetkým od individuálnej imunitnej obrany pacienta. To znamená, že najmä pacienti so zníženou imunitou (napríklad po a transplantácia, spôsobené tzv. imunosupresívnou liečbou) sú ovplyvnené akútnymi, ale aj chronická choroba progresia osteomyelitídy. Okrem toho pacienti s nedostatkom krv ohrozený je aj prísun kostí.
To je napríklad prípad pacientov trpiacich na cukrovka mellitus (= cukrovka) alebo artérioskleróza (= kôrnatenie tepien). Vzhľadom na históriu vývoja (posttraumatického, pooperačného) exogénnej osteomyelitídy je pochopiteľné, že táto choroba sa vyskytuje prevažne u dospelých. Štatistické údaje ukazujú, že úrazy bývajú častejšie postihnutí ako muži, takže je možné dospieť k záveru, že toto ochorenie postihuje častejšie aj mužov ako ženy.
V akútnej forme exogénnej pooperačnej osteomyelitídy možno prvé príznaky pozorovať už tri až štyri dni po operácii. Pacient obvykle reaguje s horúčka, opuch a začervenanie postihnutej oblasti a možné vylučovanie rany. Pacienti sa tiež často sťažujú na bolesť a depresia.
Porovnateľné príznaky sa vyskytujú u posttraumatickej osteomyelitídy. V takýchto prípadoch je potrebný rýchly zásah, aby sa zabránilo prechodu na sekundárnu chronickú osteomyelitídu. Výskyt vyššie uvedených symptómov v kombinácii s traumatickým zážitkom alebo v dôsledku operácie už umožňuje dospieť k záveru o prítomnosti exogénnej osteomyelitídy.
Ďalšia diagnóza sa spravidla stanovuje pomocou krv analýza. V tomto procese Hodnota CRP sa meria ako barometer zápalu, rovnako ako krv sedimentačná rýchlosť (BSG), ktorá sa v prípade osteomyelitídy významne zvyšuje. Typické pre zápaly v tele je tiež zvýšenie koncentrácie bielych krviniek (= leukocyty; leukocytóza).
Tieto diagnostické opatrenia sú však dôležité iba v prípade akútnej formy, pretože v prípade chronickej osteomyelitídy vykazujú obe hodnoty iba mierny nárast. Zmeny kostí sú zvyčajne viditeľné iba dva až tri týždne po nástupe choroby. Potom však nastanú viditeľné zmeny (porov.
Röntgen) vo forme kalcifikácií (= osifikácie) sa prejavia ľahšie škvrny a / alebo oddelenie periostu od kosti. Ak je osteomyelitída chronická, cieva occlusion môže viesť k zníženému prietoku krvi do kosti, čo môže viesť dokonca k infarktu kosti. Výsledkom infarktu kostí je smrť určitých častí kostí, ktoré potom zostávajú ako zvyškové telá (= sekvestre) v infikovanej oblasti.
Toto sa dá rozpoznať ako svetlé ohraničenie v Röntgen diagnostika, pretože mŕtve kostné tkanivo sa zvyčajne odpovedá tvorbou nového kostného tkaniva. Svetlý okraj je teda spojivové tkanivo. Ďalej sonografia (= ultrazvuk možno použiť na diagnostiku. Pozitívne je potrebné spomenúť, že napríklad odtrhnutie periostu od kosti, ktoré je spôsobené tvorbou abscesov, je možné pozorovať skôr ako v prípade Röntgen image.
Ako ďalšie diagnostické opatrenie, takzvaný skeletálny scintigrafia môže byť použité. Táto diagnostická metóda umožňuje detekciu zápalových procesov pomocou veľmi slabých rádioaktívnych prípravkov (= rádiofarmák). Terapeuticky je možné prijať konzervatívne aj chirurgické opatrenia.
Kvôli často existujúcim zlým miestnym podmienkam krvného obehu má konzervatívna antibiotická terapia malú šancu na vyliečenie, pretože na danom mieste je možné dosiahnuť iba nedostatočnú koncentráciu účinnej látky. Z tohto dôvodu sa exogénna osteomyelitída zvyčajne lieči chirurgicky. Existujú rôzne spôsoby, ako postupovať, napríklad: exogénna akútna osteomyelitída môže degenerovať do závažného ochorenia celého tela a - v nezistených prípadoch - dokonca viesť k sepse (= otrava krvi), čo môže mať zase vážne následky, napríklad poškodenie orgánov.
V prípade exogénnej akútnej osteomyelitídy je potrebný rýchly zásah, pretože prechod na sekundárnu chronickú osteomyelitídu je tekutý. Chronická osteomyelitída má oveľa menšiu šancu na vyliečenie a môže viesť k výrazným procesom remodelácie kostí až k poruchám stability kostí v dôsledku kostných infarktov. Je tiež možné, že sa choroba môže rozšíriť do susedných kĺby, čo má za následok značné obmedzenia pohybu.
V závažných prípadoch môže v dôsledku toho dôjsť dokonca k stuhnutiu a skráteniu končatín (amputácia).
- Chirurgické radikálne odstránenie zamerania zápalu, prípadne v kombinácii so spongióznou kosťou štepenie (= transplantácia kostnej látky z inej, autológnej, zdravej kosti), zavlažovania a odtoky.
- Zavedenie zavlažovania - sania - drenáže.
- Systémová antibiotická liečba po dobu jedného až jedného a pol mesiaca.
Ak je ochorenie osteomyelitída zistené včas, existuje šanca na vyliečenie bez akýchkoľvek ďalších škôd. Ako už bolo uvedené, terapia sa zvyčajne vykonáva chirurgicky, pretože konzervatívna antibiotická terapia je zriedka účinná kvôli zlému prívodu krvi do krvi. kosti.
Pretože prechod na sekundárnu - chronickú formu osteomyelitídy je tekutý, hojenie sa často ukazuje ako ťažké (pozri vyššie). Chronická osteomyelitída má tendenciu vytvárať sa recidívy aj po možných liečebných úspechoch, takže choroba môže vzplanúť znova a znova.
