Príznaky | Morbus Ledderhose

príznaky

Pri Ledderhoseovej chorobe je schopnosť chôdze zvyčajne narušená. Je to tak preto, lebo uzliny sa nachádzajú na chodidle chodidla, najmä v najvyššom bode klenby chodidla v strede chodidla. Môže existovať iba jeden uzol, ale aj niekoľko uzlov a útvarov prameňov.

Ak sú tieto výrazy a rozložené po celej chodidle, uzliny sú zvyčajne pevne spojené so svalmi a pokožkou nad nimi. Naproti tomu pri ľahkej forme Ledderhoseovej choroby je ovplyvnená iba malá časť plantárnej fascie a na pokožke ani svaloch nie sú zrasty. Asi 25% postihnutých má Ledderhoseovu chorobu na oboch nohách.

Diagnóza

Diagnóza Ledderhoseovej choroby začína pacientom história medicíny. Kvôli typickým sťažnostiam, ktoré sa zvyčajne vyskytujú pri chôdzi, sú často prvou vecou, ​​ktorú si dotknutá osoba všimne, ako aj fyzické vyšetrenie, môže ošetrujúci lekár už často stanoviť podozrenie na Ledderhoseovu chorobu. Pri vyšetrení chodidla sú badateľné pomerne tvrdé uzly, ktoré sa rukou ťažko pohybujú.

Na určenie skutočnej veľkosti uzlín sa používa diagnostické zobrazovacie zariadenie. Najmä výkon ultrazvuk skúšku je možné vykonať v mnohých ordináciách praktických lekárov. Aby sa získal presnejší obraz o individuálnom rozšírení uzlíkov, je možné snímky vytvárať aj pomocou magnetického rezonančného tomografu (MRT).

Absolútnu istotu o prítomnosti Ledderhoseovej choroby možno získať mikroskopickým vyšetrením uzlín. Skúmaný materiál je možné odstrániť pomocou biopsia alebo počas chirurgického zákroku na odstránenie uzlín a vyšetrené špecialistom na patológiu. Na tomograme magnetickej rezonancie sa typický uzol Ledderhoseovej choroby javí ako zle definovaná a infiltrujúca hmota v šľachovej platničke blízko chodidla svalu nohy.

Aby sa vylúčili možné diferenciálne diagnózy nodulárnych zmien v chodidle, je indikované vyšetrenie magnetickou rezonanciou, teda MRI chodidla. MRI je obzvlášť vhodné na zobrazovanie mäkkých tkanív. Pretože nodulárne zmeny v Ledderhoseovej chorobe sú spojivové tkanivo bunkový materiál, dá sa to pri MRI rozpoznať ako hmota priestoru vychádzajúca zo šľachovej platničky nohy (plantárna aponeuróza). Intenzitu signálu je možné vyhodnotiť v rôznych sekvenciách.

V možných sekvenciách je spojivové tkanivozmena sa javí ako slabý signál, tj. tmavý v porovnaní s okolitým tkanivom. Ďalej je vidieť, že fibromatózna štruktúra rastie infiltrujúco, tj. Vťahuje sa do okolitých štruktúr, ako sú svaly, šľachy, tuk a koža. Ak sa kontrastná látka injektuje dodatočne, je možné pozorovať rovnomerné obohatenie tkaniva kontrastnou látkou.