Liečenie | Morbus Ledderhose

Liečenie

M. Ledderhose je benígny spojivové tkanivo proliferáciu, ktorú je možné liečiť rôznymi terapeutickými prístupmi. Konzervatívna liečba umožňuje zabrániť alebo dokonca úplne vylúčiť progresiu uzlových výrastkov. M. Ledderhose má však charakteristiku výskytu recidív a sledovania progresívneho (= postupujúceho) priebehu.

To znamená, že aj po úspešnej liečbe a po fázach bez príznakov sa objaví nová epizóda a uzlové zmeny sa stanú opäť symptomatickými. Ani chirurgické odstránenie nemôže poskytnúť doživotnú záruku, že sa ochorenie nezopakuje. Miera recidívy je veľmi vysoká, ako pri analogickom klinickom obraze Dupuytrenovej choroby.

Rizikové faktory

Prečo vôbec vzniká choroba Ledderhose, bohužiaľ dodnes nie je presne známa. V súčasnosti sú už definované rizikové faktory, ktoré uprednostňujú výskyt plantárnej fasciálnej fibromatózy. Patria sem: Ďalšie faktory, ktorých jasnú súvislosť sa zatiaľ nepodarilo dokázať: fajčenie, alkoholizmus, pečeň choroby, ochorenia štítnej žľazy, stres.

• Rodinná frekvencia ochorenia
• Pohlavie (muži sú postihnutí častejšie ako ženy)
• Fibromatóza v ruke (zvyšuje sa riziko na 10 - 65%)
• Ochorenie Induratio penis plastica
• epilepsie
• Diabetes mellitus

Analogy Dupuytrenovej choroby

Klinický obraz M. Ledderhose, rovnako ako Dupuytrenova kontraktúra, patrí do skupiny benígnych spojivové tkanivo výrastky známe ako fibromatóza. Ledderhoseova choroba je a spojivové tkanivo ochorenie šľachovej platničky (aponeuróza) nôh, plantárna aponeuróza. Podobne sa choroba na rukách nazýva Dupuytrenova choroba a postihuje šľachovú platničku ruky, palmárnu aponeurózu.

Spoločné majú obaja to, že ide o benígnu proliferáciu spojivového tkaniva, ktorá môže prerásť do okolitého tkaniva a je do veľkej miery založená na proliferácii špeciálnych buniek, takzvaných myofibroblastov. Okrem toho majú obe choroby vysoké riziko recidívy po chirurgickom odstránení, tj. Aj po úplnom odstránení sa môžu uzlové zmeny opakovať znova a znova. Tretie podobné ochorenie postihuje penis a nazýva sa „Induratio penis plastica“, zjazvenie určitých vrstiev kože, ktoré súvisí s bolestivým zakrivením penisu počas erekcie a rizikom erektilnej dysfunkcie. Z 3 vyššie spomenutých fibromatóz je Dupuytrenova kontraktúra najbežnejším a najznámejším klinickým obrazom.

Napriek mnohým podobnostiam sa M. Ledderhose a M. Dupuytren odlišujú v niekoľkých aspektoch. Na jednej strane je Dupuytrenova choroba charakterizovaná inhibíciou prst predĺženie, teda synonymum Dupuytrenovej kontraktúry (kontraktúra = skrátenie svalov a šľachy). Tento príznak sa však na chodidle nevyskytuje, pretože prsty na nohách zvyčajne nie sú v tomto rozsahu ovplyvnené. Na druhej strane, nodulárne zmeny v plantárnej aponeuróze chodidla bývajú omnoho väčšie ako zmeny v palmárnej aponeuróze nohy.