príznaky
Pretože oxidačný stres sám o sebe nepredstavuje samotný chorobný vzor, nemožno mu priradiť žiadne jasné príznaky. Oxidačný stres sa skôr predstavuje ako rizikový faktor pre mnoho ďalších chorôb. Patria sem kardiovaskulárne choroby, cukrovka mellitus, neurodegeneratívne choroby, ako je Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba, ale tiež rakovina.
Tiež sa predpokladá, že oxidačný stres hrá v procese starnutia rozhodujúcu úlohu. Takže treba opäť spomenúť, že oxidačný stres je v podstate prítomný u každého človeka. Problematickým sa to stáva až pri prekročení určitej úrovne.
Aj keď samotný oxidačný stres vedie k poškodeniu bunky, napríklad jej vonkajšej tukovej vrstvy, hlavným účinkom oxidačného stresu je zníženie ochranných a opravných systémov v bunke. To je prípad aj pokožky. Teda poškodenia spôsobené vonkajšími faktormi, ako sú napr UV žiarenie, sa dá kompenzovať čoraz horšie, čo v konečnom dôsledku vedie k rýchlejšiemu starnutiu pokožky. Prejavom toho je čoraz tenšia pokožka, strata pružnosti, suchšia pokožka, ako aj výrazne dlhšia doba regenerácie pokožky v prípade úrazov.
LiečbaTerapia
Pretože oxidačný stres je založený na zmene v vyvážiť v prospech oxidačného systému v zmysle zvýšenej koncentrácie reaktívnych zlúčenín kyslíka by mala byť terapia založená na posilňovaní jej odporcov. Patria do redukčného systému, ale často sa označujú iba ako antioxidanty, aby sa ilustrovala ich úloha ako antagonistov ROS. Najdôležitejšie antioxidanty sú vitamíny A, C, E a stopové prvky zinok a selén.
Ich úloha ako ochrancov pred oxidačným stresom bola dokázaná v mnohých štúdiách. Stále však nie je jasné, či ide o ich doplnkový príjem vitamíny a zinok skutočne vedie k lepšej ochrane pred oxidačným stresom. Je zrejmé, že ľudia, ktorí vedú zdravý životný štýl vrátane vyváženého strava a pohyb sa nemusí spoliehať na ďalší príjem antioxidantov.
Preto pred prijatím akejkoľvek stravy doplnky, mali by si najskôr skontrolovať svoj vlastný životný štýl. V zásade treba súhlasiť s tvrdením, že šport môže mať ochranný účinok pred oxidačným stresom. Existuje však jasná závislosť od intenzity vykonávaného športu.
Orgány s vysokou premenou energie prostredníctvom bunkového dýchania, ako napr srdce, pečeň a svaly, majú tendenciu produkovať reaktívne kyslíkové zlúčeniny počas fyzickej aktivity. Tieto orgány však majú tiež inherentnú schopnosť trvale zvyšovať svoje vlastné ochranné funkcie pred oxidačným stresom v dôsledku športovej činnosti, aby kompenzovali vznikajúci oxidačný stres. Všeobecne je teda možné zvýšiť ochranný systém pred oxidačným stresom prostredníctvom športovej činnosti.
To sa stáva kritickým iba v prípade, ak sa šport venuje veľmi intenzívne, pretože orgány potom môžu len čiastočne kompenzovať vzniknuté zlúčeniny kyslíka a môže dokonca dôjsť k zvýšenému oxidačnému stresu. Ochranný účinok športu teda vždy závisí od úrovne fyzickej aktivity. Aby sa zabránilo oxidačnému stresu, v tele by malo byť vždy dostatok antioxidantov, aby sa tomu zabránilo.
Ako už bolo spomenuté, vitamíny A, C a E, ako aj stopové prvky selén a zinok patria k najdôležitejším predstaviteľom tejto skupiny. A strava zamerané na zabránenie oxidačnému stresu by preto malo obsahovať veľa týchto látok. Vo väčšine prípadov sa to však dá dosiahnuť dostatočnou konzumáciou zeleniny a ovocia a bez ďalšej konzumácie vitamínové prípravky treba brať.
Ak napriek tomu existuje toto želanie, malo by sa tak urobiť po konzultácii s lekárom, pretože predávkovanie vitamínmi môže spôsobiť vážne vedľajšie účinky. Predpokladá sa, že konzumácia potravín s vysokým obsahom cukru a tukov neobsahuje len málo antioxidantov, ale aj podporuje vývoj reaktívnych zlúčenín kyslíka. Zdravý človek preto môže oxidačný stres veľmi dobre ovplyvniť strava, aj bez ďalších doplnky.
Všetky články v tejto sérii:
