Jednoducho povedané, poznanie je ľudská schopnosť myslieť. Tento proces však využíva rôzne procesy spracovania informácií vrátane kognitívnych schopností ako pozornosť, štúdium schopnosť, vnímanie, pamätanie si, orientácia, tvorivosť, predstavivosť a podobne, okrem duševných procesov, ako sú názory, myšlienky, zámery alebo túžby. Emócie majú dôležitý vplyv na myslenie. Vnímanie a dizajn určiť smer myslenia a teda aj tvoriť charakter človeka.
Čo je poznanie?
Jednoducho povedané, poznanie je ľudská schopnosť myslieť. Tento proces však využíva rôzne procesy spracovania informácií. Poznanie zahŕňa všetky procesy ukladania a asimilácie informácií, ako aj aplikáciu naučeného alebo porozumeného obsahu. Vedomosti a myslenie tvoriť súčasť poznania, psychologicky sa tento výraz používa opäť veľmi rôzne. Ľudia sa s takýmito kognitívnymi procesmi zaoberajú už celé storočia, ako vedná disciplína si tento výraz potom našiel cestu do experimentálnej psychológie a podrobnejšie sa prvýkrát skúmal v 19. storočí. Tu predovšetkým tvorili dôležitú súčasť diskusie schopnosti vnímania ľudí, najmä vizuálne vnímanie. Okrem oblastí psychológie, biológie, filozofie, neurovedy a výskumu umelej inteligencie si uvedomili aj kognitívne procesy. Všetky tieto polia tvoriť kognitívne vedy.
Funkcia a úloha
Poznanie v tomto zmysle znamená všetko spracovanie neurálnych informácií v rámci mozog, na všetky procesy spojené s vnímaním, myslením a Pamäť. Duševné udalosti prehlbuje poznanie vrátane vedomostí, viery, postoja k bytiu a svetu alebo očakávaní. K poznaniu môže dôjsť vedome alebo nevedome. Napríklad, ak chce človek vyriešiť matematický vzorec, používa vedomé procesy, ale na utváranie vlastného názoru často využíva procesy v bezvedomí. Kognitívne procesy súvisia so vzorom stimul-reakcia od behaviorizmu. Takto bolo skúmané najmä správanie v procesoch myslenia a presnejšie definované procesnými fázami. Patria k nej všetky vnútorné vnímania, ako ľudská bytosť vníma svoj svet v subjektívnom pohľade, reaguje na neho, čo uchopí, vie a vidí, spracuje alebo rekonštruuje. Procesy spracovania informácií sú súčasťou poznávania rovnako ako to, ako si ľudia myslia o sebe, svojom prostredí, o tom, čo zažili a čo očakávajú od svojej budúcnosti. Presnejšie to znamená, že nielen emócie ovplyvňujú poznanie, ale naopak, poznanie ovplyvňuje aj emocionálny svet. Tu je obmedzená sila kognitívnych schopností. Vnímanie prostredníctvom zmyslových orgánov využíva informácie na filtrovanie a zmenu toho, čo sa uchopilo, až kým neprenikne do vedomia samotnej osoby. Predsudky sú formované, a teda neumožňujú jednoducho absorbovať podmienky a uložiť ich ako neutrálne. Vždy sú ovládaní a zmenení vlastnými vedomosťami, myslením a cítením. Vnímanie sa preto trvale transformuje, spracováva, ukladá, obmedzuje, aktivuje alebo znovu aktivuje. Niekedy to môže byť viesť dokončiť zmeny vnímania, napr. pri interpretácii neexistujúcich podmienok, ako je to pri výskyte halucinácie. Vyskytujú sa tiež poruchy poznávania v myslení a štúdium. Myslenie je založené na pracovnom alebo krátkodobom Pamäť. Má dosť malú kapacitu a slúži hlavne na dočasné uloženie obsahu, ku ktorému je potom možné získať prístup v krátkom čase. Takto je možné uchopiť a pochopiť prostredie alebo napríklad prečítanú vetu. Na dlhodobé Pamäť, kognitívne schopnosti sa dokonca ukazujú ako manipulatívne. Uložený obsah sa mení vopred a potom. Očakávania napríklad ovplyvňujú vnímanie toho, čo sa pamätá. Podobné je to aj s novo pridanými informáciami. Koncentrácia, pozornosť a motivácia zásadne závisia od kognitívnych schopností a sú ovplyvňované rozptýlením, únava, apatie a podobné podmienky. V tejto súvislosti nie sú len fyzické vlastnosti zmyslových podnetov rozhodujúce pre vnímanie a vnímanie ľudí, ale aj vnútorné procesy v mozog. Očakávania vychádzajú z konkrétnych a získaných skúseností. Procesy poznávania a spracovania informácií sú vždy ovplyvnené.
Choroby a sťažnosti
Poruchy poznávania sa vyskytujú vo forme rôznych charakteristík. V prvom rade ako poruchy pamäti a retencie, ktoré sú zvyčajne výsledkom duševných chorôb vrátane depresia or schizofrénie. Podobné je to s organickými chorobami v oblasti nervový systém. Roztrúsená skleróza, Alzheimerova choroba choroba alebo demencie, Napríklad, viesť k značným kognitívnym poruchám. Výsledky výskumu tiež ukázali, že dokonca aj strava má vplyv na kognitívne procesy a poruchy. V demenciesa homocysteín úroveň je zvyčajne zvýšená a krv plazma nízka. Telo potom často nie je dostatočne zásobené vitamíny. Kognitívne poruchy sa potom nenachádzajú iba v oblasti myslenia a výkonu pamäti, ale majú tiež vplyv na schopnosť hovoriť a učiť sa nový obsah. Vyrovnávanie sa s každodennými situáciami potom už často nie je možné. Schopnosť úplne vnímať zmeny. Obmedzenie poznávania môže byť tiež spôsobené užívaním liekov. Na jednej strane to vychádza z citlivosti starších ľudí na vedľajšie účinky na centrálny nervový systém, pretože s pribúdajúcim vekom sa mení celý metabolizmus, najmä v oblasti neurotransmiterov. Priepustnosť krv-mozog bariéra sa zvyšuje a účinok drogy je rýchlejší. The drogy potom dosiahnite stred nervový systém ľahšie. Medzi vedľajšie účinky potom patria kognitívne poruchy vyvolané liekmi, ako napríklad zhoršené koncentrácie a pozornosť, problémy s pamäťou siahajúce do delírium, porucha vedomia a vnímania. Medzi ďalšie príznaky patrí pomalšia motorická aktivita a neustály nepokoj. Drogy ktoré majú anticholinergické vlastnosti, sú obzvlášť problematické, pretože cholinergické neuróny majú zásadnú úlohu v poznávaní a vedomí. Parkinsonova chorobaje napríklad liečený týmto liekom, ktorý môže spôsobiť ďalšie kognitívne poruchy, najmä u starších ľudí.
