Vnem je výsledkom vnímania bez interpretácie. Každý človek vníma podnety z reality filtrovaným spôsobom a formuje subjektívne vnímanie objektívnej reality. Pri poruchách, ako je paranoja, anorexia, Alebo depresia, dochádza k skresleniu vnímania v dôsledku osobných filtrov.
Čo je to vnímanie?
Vnem je výsledkom vnímania bez interpretácie. Každý človek vníma podnety z reality filtrované a formuje tak subjektívne vnímanie objektívnej reality. Človek vníma realitu svojimi zmyslami. Na tento účel vlastní rôzne systémy vnímania: zmysel pre zrak, sluch, pocit hĺbky, zmysel pre sluch klávesy, zmysel pre vôňa, vestibulárny zmysel a zmysel pre dotyk. Niektoré z týchto zmyslov sú interoceptívne zmysly, ktoré primárne dostávajú podnety z tela. Hlavná funkcia zmyslových systémov je však exteroceptívna. Zmysly teda poskytujú človeku obraz o situáciách a prostredí, v ktorých sa vďaka vnímaniu primerane pohybuje. Do človeka neustále prúdi nespočetné množstvo podnetov. Nie všetky tieto podnety sa dostanú do jeho vedomia. Jednotlivé systémy vnímania filtrujú prichádzajúce podnety podľa dôležitosti. Výsledok vnímania sa medicínou nazýva vnímanie a zodpovedá filtrovanému stimulačnému produktu, ktorý prekračuje prah vedomia. Pokiaľ ide o nefiltrované vnímanie, medzi vnímaním a skutočnou situáciou vždy existujú rozdiely. To, čo sa dostane do ľudského vedomia ako vnímanie, teda nie je nikdy objektívnou realitou. Vnímanie sa líši od distálnych podnetov, ktoré zodpovedajú fyzikálno-chemickým predmetom vnímania. Proximálny stimul sa tiež líši od vnímania, čo zodpovedá obrazu objektu alebo jeho častí v receptoroch.
Funkcia a úloha
Vnímanie zodpovedá zmyslovému vnímaniu objektu alebo subjektu. Vnímanie nezahŕňa vedomé obavy a rovnako vedomú identifikáciu. Rozpoznanie a identifikácia nadväzujú iba na vnímanie. Vnímanie teda zodpovedá stimulom, ktoré sa dostanú do mozog a môžu zodpovedať napríklad čiernej škvrne na bielom pozadí. Až po procesoch vnímania, ako je kombinácia a súčet, sa vnímanie rozpozná a identifikuje napríklad ako káva škvrna na tričku. Vnímanie zahŕňa okrem čisto subjektívneho vnímania aj neurofyziologické procesy zmyslového vnímania, ktoré sú základom tohto vnímania. V tejto súvislosti môže percepčné vnímanie zahŕňať napríklad príchod stimulov do zmyslových buniek percepčného aparátu, premenu týchto stimulov na bioelektrickú excitáciu a migráciu stimulov do centrálnej nervový systém. Vnímanie je výsledkom filtračných procesov vykonávaných vnemovým aparátom ako ochrana pred preťažením stimulov. Žiadny človek takto nevníma objektívnu realitu. Akýkoľvek výsledok procesu vnímania je subjektívny a je určený filtrami, ako sú osobná skúsenosť jednotlivca, emocionálny svet, situačný kontext a socializácia. Vnímania sú vždy situačne relevantné, to znamená, že majú kontextový význam. Rovnako sú ľudské vnímacie filtre formované postojmi, hodnotami, záujmami a skúsenosťami jednotlivca. Napríklad vnímanie konkrétnej situácie obsahuje dojmy, ktoré skôr potvrdzujú predpojatý názor, než dojmy, ktoré sú v rozpore s predpojatým názorom alebo očakávaním situácie. Osobné záujmy medzitým upriamujú pozornosť ľudí a do tej miery ovplyvňujú ich vnímanie. Osoba, ktorej sa práve narodilo dieťa, vidí na ulici viac detí ako predtým, ako sa narodilo jeho vlastné. Toto spojenie ukazuje, ako silno sú vlastné skúsenosti zapojené do filtračných procesov vnímania a formujú tak vnímanie jednotlivca. Vnímanie je vždy špecificky prežívané, subjektívne prežívané a vedome vnímané ako výsledok filtračného procesu prichádzajúcich vnemových podnetov. Teda dvaja jedinci nevyhnutne vychádzajú z jednej a tej istej situácie s rôznymi vnemami.
Choroba a nepohodlie
Vnemy sú vždy subjektívnym skreslením reality. V závislosti na tom, čo jedinec v minulosti zažil, môžu jeho vnemy tiež nadobudnúť absurdné rozmery a byť vedome rozpoznateľné ako skreslenia pre cudzincov. To je napríklad prípad porúch sebaobrazu, ako sú napr. anorexia, v ktorom sa trpiaci vnímajú ako nadváha aj keď objektívne povedané sú už výrazne podvyživení. Ľudia s paranojou trpia tiež abnormálne skresleným vnímaním. Táto porucha zodpovedá duševnej poruche s bludmi, ako sú obavy z prenasledovania alebo prenasledujúce bludy. Pacienti s paranojou trpia skresleným vnímaním svojho prostredia, ktoré sa hodnotí ako nepriateľské a v krajných prípadoch dokonca zlomyseľné. Výsledkom paranoje je strach až agresívny podozrivý prístup. Pacienti často veria v sprisahanie proti vlastnej osobe. Paranoidné reakcie môžu mať neurotickú povahu, ale môžu tiež prechádzať do ťažko psychotických foriem. Neurotické paranoidné osobnosti sú nadmerne citlivé na odmietnutie. Sú veľmi urážliví a správajú sa k svojmu prostrediu s veľkým podozrením. Ľudia s depresia tiež trpia skreslením vnímania s vysoko negatívnymi účinkami. Často predpokladajú, že sa nemôžu nikomu páčiť alebo že sú neúspechmi. Tieto viery sa odrážajú v ich vnímacích filtroch a nútia ich formovať o to viac vnímanie, ktoré ich viery potvrdzuje. Silne negatívne vzorce myslenia lekári označujú ako nefunkčné a viesť k negatívnemu skresleniu reality prakticky v každom prípade.
