Cortiho orgán sa nachádza vo vnútornom uchu v kochlei a pozostáva z podporných buniek a zmyslových buniek zodpovedných za sluch. Keď zvuková vlna vzrušuje vlasy senzorické bunky, spúšťajú elektrický signál v následnom neuróne, ktorý putuje k mozog cez sluchový nerv. Medzi choroby, ktoré môžu mať vplyv na Cortiho orgán, patrí Ménièrova choroba alebo hydrops cochleae, strata sluchu súvisiaca s vekom (presbycusis) a ďalšie.
Čo je to Cortiho orgán?
Cortiho orgán je súčasťou ľudského sluchu. Komplex podporných a zmyslových buniek sa nachádza vo vnútornom uchu, ktoré leží za oválnymi a okrúhlymi oknami. Predtým, ako sa zvuk dostane do oválneho okna, prejde vonkajšou stranou zvukový kanálsa ušný bubienok, A stredné ucho za tým. Posledný menovaný pozostáva z tympanickej dutiny, ktorá obsahuje ossicles. Keď zvuková vlna dosiahne ušný bubienok, prenáša vibrácie na ošikuly, ktoré sa následne navzájom reťazovo postrkávajú a nakoniec spôsobujú vibráciu membrány oválneho okna. Za oválnym oknom začína kochlea. Vinie sa vo vnútornom uchu a vedie pozdĺžne cez tri kanály, ktoré vedú navzájom rovnobežne a sú naplnené lymfa. Najskôr zvuk prenikne do predsieňového meatu, ktorý vedie k cípu slimáka a plynulo sa spojí do ušného bubienka, ktorý vedie späť do okrúhleho okna. Medzi týmito dvoma leží kochleárny vývod, ktorý obsahuje Cortiho orgán. Leží nad bazilárnou membránou, ktorá tvorí dno potrubia, a pod krycou membránou známou tiež ako tectoriálna membrána. Za svoju štruktúrnu a funkčnú jednotku vďačí taliansky anatóm Alfonso Corti, ktorý ju ako prvý opísal v roku 1851. V odbornom jazyku je tiež známy ako organon spirale cochleae.
Anatómia a štruktúra
Tri rady vonkajšej vlasy bunky sa tiahnu pozdĺž toku kochleárneho potrubia. vlasy- podobné výstupky vyčnievajú z tela bunky (soma) do potrubia slimáka a nazývajú sa stereovilli. Jedna vlasová senzorická bunka môže mať 30 - 150 stereovilli. Okrem toho majú špeciálne rozšírenie, kinociliu, ktorej má každá bunka najviac jednu. Všetky rozšírenia vonkajších vlasových senzorických buniek vyčnievajú do slimáka, kde priliehajú k tectoriálnej membráne; výchylky membrány sa prenášajú do zmyslových buniek a ohýbajú stereovilli a kinociliu. Stereovilli sú navzájom v kontakte prostredníctvom spojenia hrotov (hrot vľavo); pružné spojenia sú tiež významné na otvorenie pórov na konci stereovilli. Okrem troch radov vonkajších vláskových buniek prechádza kochleárny kanál jeden rad vnútorných vláskových buniek. Vnútorné senzorické bunky vlasov majú rovnakú štruktúru ako vonkajšie, ale nedotýkajú sa sa tectoriálnej membrány. Vlasové senzorické bunky ľudského sluchu sú sekundárne senzorické bunky, ktoré nemajú svoje vlastné nervové vlákno. Po stimulácii preto najskôr vysielajú signál do inej bunky (zhluk nervových buniek spirale cochleae), ktorá prenáša informácie prostredníctvom svojich nervové vlákno. Dohromady tieto vlákna tvoria sluchový nerv. Podporné bunky stabilizujú skutočné senzorické bunky orgánu Corti.
Funkcia a úlohy
Cortiho orgán premieňa stimuláciu sluchu zvukovými vlnami na nervový signál; fyziológia označuje tento proces ako transdukciu. Zvuk sa šíri vo vlnách cez lymfa predsieňového kanála. Reissnerova membrána medzi predsieňovými a kochleárnymi kanálikmi postrkuje tektorickú membránu, ktorá následne prenáša pohyb na stereovilly vonkajších vláskových buniek Cortiho orgánu. Týmto spôsobom tektoriálna membrána smeruje stereovilli buď smerom ku kinocilii, alebo od nej. V pokojovom stave produkuje vlasová senzorická bunka takzvaný pokojový potenciál: spontánna aktivita, ktorá vedie k uvoľneniu neurotransmiter glutamát. Uvoľnené množstvo je nemenné. Vychýlenie stereovilli smerom k kinocilii signalizuje sluchový stimul do bunky. Špička vľavo rozširuje póry stereovilli, čo umožňuje draslík ióny, aby vstúpili do vnútra bunky a zmenili jej elektrický náboj. Vďaka tomu sa vlasová bunka uvoľní viac glutamát, čím dráždi následný neurón. Keď sa však stereovilli odklonia skôr od kinocílie než k nej, zúžia póry a menej draslík ióny môžu vstúpiť do senzorickej bunky vlasov. Podľa toho sa bunka uvoľňuje menej glutamát a tým aktívne inhibuje downstream nervová bunka. Rovnako funguje aj vnímanie rotačného zmyslového orgánu v arkádach, ktoré tiež patria do vnútorného ucha. Podnetom tu však nie je zvuková vlna, ale rotačný pohyb signálu hlava.
Choroby
V Cortiho orgáne sa môžu prejaviť početné choroby; medzi ne patrí Ménièrova choroba (hydrops cochleae), strata sluchu súvisiaca s vekom (presbycusis) a ďalšie. Ménièrova choroba alebo hydrops cochleae je a stav v ktorom vnútorné ucho produkuje príliš veľa lymfa. Medzi typické príznaky patrí závrat, strata sluchu, hučanie v ušiach a pocit tlaku na uši. Prebytočná lymfa často roztiahne potrubie v kochle, čo sťažuje vnímanie nízkych zvukov ako prvú vec. Dodatočný tlak na vlasové senzorické bunky môže vychýliť stereovilli, aj keď nie je prítomný žiadny akustický stimul. Aj pri dočasných hortenziovitých kochleách je možné trvalé poškodenie Cortiho orgánu, čo vedie k pretrvávaniu niektorých alebo všetkých príznakov. Strata sluchu spojená s vekom (presbycusis) sa zvyčajne objavuje po 50. roku života a prejavuje sa stratou sluchu až stratou sluchu, ako aj hučanie v ušiach. Okrem prirodzeného starnutia pôsobia aj ďalšie faktory ako napr poruchy obehu, cukrovka mellitus a zvýšené krv tlak môže prispieť k rozvoju a závažnosti súvisiacej s vekom strata sluchu.
