Metódy merania zloženia tela
Existuje veľa metód na určenie zloženia tela, ktoré sa výrazne líšia svojimi postupmi, presnosťou a dostupnosťou. Najpresnejšiu metódu je možné vykonať iba na neživom tele, a preto nie je vhodná na klinickú diagnostiku žijúcich pacientov. Všetky ostatné metódy sa musia zvoliť konkrétne podľa typu pacienta a problému, ktorý rieši.
Jedna metóda nie je optimálna pre všetky rôzne situácie a klinické otázky. Pri meraní na živých pacientoch majú navyše všetky metódy spoločné to, že nemeria zloženie tela priamo, ale odvodia ho obchádzkou od určitých vlastností tkaniva. To môže viesť k chybám, ktoré potom môžu mať vplyv na terapiu počas hodnotenia.
Metódou voľby pre stanovenie zloženia tela u živých ľudí je v súčasnosti takzvaná „Bioelektrická impedančná analýza (BIA)“. Táto metóda bola skúmaná v mnohých štúdiách a publikáciách kvôli jej presnosti a významu v relevantných otázkach a ukázala sa ako dobrá. Bioelektrická impedančná analýza je diagnostický nástroj, ktorý umožňuje určiť zloženie tela v rozšírenom 3-kompartmentovom modeli.
Možno teda určiť telesnú vodu, beztukovú hmotu, chudú hmotu, telesný tuk, bunkovú hmotu tela a extracelulárnu hmotu. Princíp tejto metódy spočíva v tom, že ľudské telo môže pôsobiť ako elektrický odpor. Dve elektródy, jedna na zápästie a jeden na členok, sú pripojené, cez ktoré preteká malý elektrický prúd.
Meria sa príslušný pokles napätia, ktorý závisí od rôznych faktorov. Teda telesná hmotnosť, dĺžka tela a príslušné zloženie telesných tkanív ovplyvňujú tento jednotlivý pokles napätia. So známou výškou a telesnou hmotnosťou je možné teraz prostredníctvom poklesu napätia vytvoriť podrobný zoznam zloženia tela. Použitím špeciálnych vzorcov možno túto metódu použiť aj na vyvodenie záverov o rôznych chorobách, ktoré sú spojené so stratou buniek.
Špeciálne klinické príznaky, napríklad zadržiavanie vody v extracelulárnom tkanive, môžu spôsobiť zmenu výsledkov merania. Štúdie dospeli k záveru, že hoci metóda umožňuje dobré rozdelenie kompozície, jednotlivé chyby vo výpočte až do 8% v percento telesného tuku môže nastať. Pri bioelektrickej impedančnej analýze je dôležité, aby boli elektródy umiestnené v správnej polohe a aby sa postup vykonal podľa medzinárodne dohodnutej normy.
Iba potom je možné výsledky porovnať, pretože v opačnom prípade môžu údaje výrazne kolísať. Ďalšia metóda určovania zloženia tela je duálna Röntgen absorpciometria. Pomocou dvoch röntgenových lúčov, ktoré sa líšia svojou energiou žiarenia, možno určiť zloženie tela v troch zložkách.
Tu je možné určiť celkový telesný tuk, kostnú hmotu a ďalšie hmoty. Metóda duálneho Röntgen absorpciometria sa používa hlavne v súvislosti so stanovením hustota kostí, ale používa sa aj v kontexte celkového zloženia tela v každodennej klinickej praxi. Ďalšou metódou na určenie zloženia tela je takzvaná pletyzmografia so vzduchovým posunom.
Tu sa vyšetrovaná osoba umiestni do zariadenia, ktoré sa dá zvonku uzavrieť. Prístroj určuje hmotnosť, najmä objem človeka, a môže tak robiť závery o zložení tela, najmä o obsahu tuku. Moderné lekárske zobrazovacie techniky umožňujú aj presnú analýzu zloženia tela.
Na tento účel sa môže použiť použitie magnetických rezonančných tomografov (MRT) a počítačových tomografov (CT). Vďaka presnému zastúpeniu mäkkých tkanív ľudského tela možno tieto metódy použiť na veľmi presný výpočet zloženia. V minulosti sa na stanovenie percenta telesného tuku, ktoré leží pod kožou, často používala takzvaná kalipometria.
To zahŕňa odobratie záhybu kože v určitých bodoch tela a zmeranie jej hrúbky pomocou špeciálneho prístroja. Priemerná hodnota týchto hodnôt poskytuje približnú predstavu o percente telesného tuku, ktorý leží pod kožou konkrétneho jedinca. Jednoznačnou výhodou tejto metódy je jednoduchosť a rýchlosť postupu, ako aj skutočnosť, že je veľmi nákladovo efektívny.
Nevýhodou je, že touto metódou je možné určiť iba percento telesného tuku, ktoré leží priamo pod kožou. Hlbšie ležiace časti telesného tuku nemožno určiť. Za zmienku stojí aj BMI resp Body Mass Index, ktorý sa často používa na diagnostiku nadváha a underweight.
V klinických štúdiách bol BMI spájaný s chorobami, ako je typ II cukrovka, nadváha, obezitaa poruchy stravovania, aj keď súvislosť so zložením tela je kontroverzná. Pretože BMI nerozlišuje medzi telesným tukom a svalovou hmotou, použitie metodiky môže generovať údaje, ktoré pri vyhodnotení môžu viesť k nesprávnej diagnóze. Najmä u detí a starších ľudí sa presnosť BMI znižuje.
Ďalším diagnostickým nástrojom je meranie obvodu bedra, ktoré sa často určuje u rizikových pacientov. Tu sa určuje predovšetkým telesný tuk, ktorý sa hromadí v strede tela a telu obzvlášť škodí. Nevýhodou tejto metódy je, že nie je určený všetok telesný tuk, a teda aj určití jedinci, ktorí majú veľký objem percento telesného tuku a zároveň relatívne malý obvod bedra môže mať lepší výsledok ako pri použití iných metód, ktoré určujú celkový telesný tuk. Tieto témy by vás tiež mohli zaujímať:
- Chudnutie
- Budovanie svalov
Všetky články v tejto sérii:
