Hojenie paradentózy

Synonymum

paradentóza, zápal parodontu

úvod

Toto ochorenie, nesprávne nazývané paradentóza, je bakteriálny zápal parodontu. V lekárskej terminológii je správny výraz pre toto ochorenie správny paradentóza. Väčšinou, paradentóza je sprevádzané nenávratným zničením štruktúr parodontu.

Spravidla sa rozlišuje medzi apikálnym (počnúc špičkou koreňa zuba) a okrajovým (vychádzajúc z línie ďasien) periodontálnym ochorením. Tieto dve formy však nemožno navzájom úplne oddeliť, pretože obe môžu tiež navzájom splývať. Aj keď príčiny paradentózy môžu byť rôzne, odumreté zuby a zápalové procesy v oblasti ďasien (lat.

gingiva) patria medzi hlavné príčiny. Dôvody rozvoja zápal ďasien sú opäť nájdené nepravidelne a / alebo jednoducho nesprávne ústna hygiena. V priebehu toho plaketa hromadí sa najmä na ťažko prístupných miestach a v úzkych priestoroch medzi zubami.

plaketa Pozostáva predovšetkým zo zvyškov potravy a konečných produktov metabolizmu bakteriálnych patogénov nachádzajúcich sa v ústna dutina. Pokiaľ tieto nánosy nie sú pravidelne odstraňované, plaketa zvyčajne preniká až pod čiaru ďasna a spôsobuje tvorbu hlbokých vreciek ďasien. Sú to práve tieto rozšírenia ďasna, ktoré slúžia ako ideálne chovné priestory baktérie a ďalšie patogény. Výsledkom je silná obranná reakcia organizmu a vývoj zápalových procesov.

Liečte paradentózu

Primárnym cieľom parodontálneho hojenia je zmiernenie zápalových procesov v oblasti parodontu a podpora optimálneho hojenia. Okrem toho po liečbe samotného ochorenia parodontu by mala nasledovať vhodná profylaktická liečba, pretože iba tak sa dá účinne znížiť riziko opakovaného výskytu ochorenia parodontu. Z tohto dôvodu sa pred skutočným procesom hojenia zvyčajne vykonáva rozsiahly parodontálny skríning.

V prvom kroku musí ošetrujúci zubný lekár najskôr získať presný obraz o závažnosti ochorenia parodontu a rozsahu ochorenia v rámci komponentov parodontu. Okrem toho, pacient je zvyknutý na čistenie zubov a dôkladnosť ústna hygiena musí byť starostlivo analyzovaný. Na tento účel používa zubár celkom jednoduché prostriedky.

Na začiatku bol stav z ďasná (ďasno) možno pozorovať voľným okom. Zápaly alebo iné patologické procesy v oblasti ďasná ovplyvňujú vzhľad ďasien extrémne rýchlo a spôsobujú viditeľné sfarbenie. Zatiaľ čo zdravé ďasná vyzerajú ružovo, jasne a správne vybavené krvsa postihnutá ďasná prejavuje čoraz tmavším sfarbením.

Zdá sa, že zapálené ďasná sú postihnuté aj voľným okom. V druhom kroku sa hodnotí rozsah aj hĺbka existujúcich gingiválnych vreciek. Za týmto účelom sa do gumových vreciek medzi zubnou látkou a ďasnami vloží zmenšená sonda a stanoví sa špecifický skríningový index.

Najčastejšie používanou metódou v každodennej praxi je takzvaný PSI (Periodontal Screening Index). PSI je stredná hodnota hĺbok vreciek každého kvadrantu chrup, tj. meria sa iba na jednom zube (čo predstavuje všetky zuby kvadrantu). Oveľa presnejšou metódou je zmeranie všetkých gingiválnych vreciek.

Na každý zub sa vykoná šesť meraní. Ak je parodontóza rozsiahla, je vhodné vziať si aj tzv Röntgen prehľadový obrázok (OPG). Tento obrázok umožňuje presné hodnotenie kosti stav a teda vyhodnotenie prognózy periodontálneho hojenia.

Samotné parodontálne liečenie je rozdelené do troch fáz, po ktorých nasleduje profylaktická fáza trvajúca niekoľko rokov. Priebeh, rozsah a intenzita parodontálneho hojenia, podobne ako väčšina zubných ošetrení, závisí vo veľkej miere od počiatočného stavu stav a agresivita paradentózy. Na základe výsledkov získaných v diagnostickej fáze zubný lekár rozhodne, či je postačujúci uzavretý zákrok alebo či je potrebné otvorenú parodontózu vyliečiť. V ďalšom kroku celá chrup postihnutého pacienta je potrebné odborne vyčistiť pomocou takzvaných kyret.

V zubnej terminológii sa základné opatrenie na vyliečenie paradentózy nazýva profesionálne čistenie zubov (PCR, kyretáž). Použité kyrety sú sterilizovateľné ručné nástroje, ktorých konce sú brúsené pod určitým uhlom. Vďaka tomuto špecifickému brúseniu môžu byť kyrety vedené veľmi tesne pozdĺž zubnej hmoty.

Výsledkom je efektívne odstránenie tvrdých (mierka) a mäkký (plak) plak je možné zabezpečiť. Počas periodontálneho hojenia sa najskôr dôkladne odstráni všetok supragingiválny povlak (nad líniou ďasien). Už len takým profesionálnym čistením zubov a štúdium efektívna technika čistenia zubov šitá na mieru konkrétnemu pacientovi, je možné výrazne zlepšiť stav parodontu a vyliečiť periodontálne ochorenie.

U väčšiny pacientov nie je na vyliečenie paradentózy potrebná žiadna ďalšia liečba. Avšak u pacientov, u ktorých je paradentóza veľmi pokročilá a / alebo vo veľkých častiach čeľusť sú ovplyvnené, musia sa vykonať ďalšie parodontologické opatrenia. Takzvaná uzavretá liečebná fáza je ďalším krokom k vyliečeniu paradentózy.

Po tejto fáze nasleduje odstránenie všetkých usadenín nachádzajúcich sa pod líniou ďasien (subgingiválne). Na subgingiválne čistenie zubov ošetrujúci zubár používa nielen kyrety používané vo fáze hygieny, ale aj špeciálne zvukové a / alebo ultrazvuk- ovládané ručné nástroje. V tomto kroku liečby, a to najmä obzvlášť pevné usadeniny a pevné mierka sa dá úplne odstrániť.

Pokrok v liečbe je možné hodnotiť opätovným zmeraním hĺbky vrecka v samostatnej kontrolnej schôdzke po liečebnom období približne jedného týždňa. Okrem toho až po uplynutí tejto doby je možné zvážiť, či je potrebné prepojiť ďalšie liečebné opatrenia. Ak má pacient po paradentóze iba mierne zmenšenie hĺbky vrecka alebo ak má pacient obzvlášť hlboké počiatočné vrecká (od hĺbky asi 7 mm), je často potrebné zahájiť ďalšiu otvorenú metódu liečby.

Počas tohto zákroku sa ďasná chirurgicky otvoria skalpelom. To má výhodu v tom, že zubný lekár potom môže vizuálnou kontrolou odstrániť (subgingiválny) plak pod ďasnami. Výsledkom je oveľa efektívnejšie čistenie povrchu zubov, ktoré má obzvlášť dobrú šancu na vyliečenie paradentózy.

Ďalšou výhodou otvorenej procedúry je skutočnosť, že už existujúce kostné defekty je možné presne vyhodnotiť a na tej istej relácii vyplniť prírodným alebo umelým kostným náhradným materiálom. Jednou z nevýhod otvoreného čistenia zubov je napríklad skutočnosť, že doba hojenia je v porovnaní s uzavretou procedúrou podstatne dlhšia. Šanca na úspech (prognóza) uzdravenia parodontu sa môže mnohonásobne zvýšiť použitím antibiotika zameraného proti baktérie žijúci vo vnútri ústna dutina. V rámci prevencie (profylaxie) okamžitej reinfekcie je preto vo väčšine prípadov rozumné znížiť baktérie kolonizácia v rámci ústna dutina.