Kritika metabolickej rovnováhy Metabolická rovnováha

Kritika metabolickej rovnováhy

Podľa vynálezcov výživného konceptu sa metabolizmus zreteľne líši od človeka k človeku, čo vedie k individuálnemu postupu pri odstraňovaní. To tiež ospravedlňuje drahé krv testy, na základe ktorých sa zostavuje plán výživy človeka. Pre tieto predpoklady však neexistuje vedecký základ.

Úspešnosť konceptu je však založená na jednoduchom princípe chudnutia. Chudnutie sa dosahuje menšou spotrebou kalórií ako telo spotrebuje počas dňa. Nízky príjem kalórií počas prísnej fázy strava má preto za následok chudnutie.

Vysoká hodnota bielkovín a nízky príjem sacharidy má svoje opodstatnenie, pretože to má za následok nízku kalorickú hustotu, dlhotrvajúci pocit sýtosti a dostatočný príjem bielkovín na udržanie svalovej hmoty. Za metabolické Zostatok je predovšetkým komerčný nápad. Skrz krv analýzy, konzultácie, semináre, knihy alebo špeciálne jedlá a diétne jedlá doplnky, je v úsilí o chudnutie podporovaná široká masa ľudí. Okrem toho metabolické Zostatok, existujú však aj lacnejšie alternatívy pre chudnutie trvalo a zdravo.

Lekárske hodnotenie metabolickej rovnováhy

Z medicínskeho hľadiska metabolické Zostatok sa nevyhnutne neodporúča, ak je možné s touto formou výživy splniť niektoré body. Najskôr je napriek nízkemu príjmu kalórií stále potrebné zabezpečiť, aby boli pokryté všetky živiny. Okrem dostatočného prísunu bielkovín sem patrí aj prísun vlákniny, vitamíny, stopové prvky a základné tuky.

Najmä posledný bod je ťažké splniť v rámci „prísnej fázy“. Dôležitosť by sa mala pripisovať dostatočnému prísunu mastných rýb, ale aj rastlinných olejov alebo orechov. V nasledujúcich fázach by sa už nemal návratu k starým stravovacím návykom a alkohol a iné stimulanty, ako sú sladkosti, naďalej považovať za výnimku, zatiaľ čo zdravé a vyvážené potraviny by mali tvoriť základ strava. Najmä v prísnej fáze môže účastník reagovať na nízkokalorický príjem závažnými príznakmi. Výzvou sa môžu stať aj športové aktivity alebo každodenný stres. Táto fáza by preto nemala trvať dlhšie ako dva týždne a dôraz by sa mal klásť na vyváženosť strava s nízkym kalorickým deficitom.