Klasifikácia zlomeniny krčku stehnovej kosti Diagnostika a terapia zlomeniny krčka stehnovej kosti

Klasifikácia zlomeniny krčka stehnovej kosti

stehenné krk zlomeniny možno klasifikovať podľa troch rôznych schém. Existuje schéma podľa Garden, schéma podľa Pauwelsa a AO klasifikácia, V Nemecku AO klasifikácia je najbežnejšia.

V záhradnej klasifikácii sa používajú štyri stupne závažnosti, čím sa dosahuje odchýlka jednotlivca zlomenina častí (dislokácia) je hlavným faktorom. V záhradnom I. a II. Stupni je iba mierna dislokácia stehennej kosti hlava do stehennej kosti krk. V týchto dvoch prípadoch je prognóza pri včasnej liečbe veľmi dobrá, takže chirurgický zákrok nie je vždy nevyhnutný a komplikácie v priebehu ochorenia sa vyskytujú zriedka.

Stupne III a IV sa dislokujú ťažšie a musia sa okamžite uviesť do správnej axiálnej polohy. Okrem toho je takmer vždy indikovaný chirurgický zákrok. V priebehu záhradného stupňa III a IV sa vyskytli závažné komplikácie ako napr nekróza stehennej kosti hlava alebo sa rozvoj pseudoartrózy vyskytuje častejšie.

Klasifikácia podľa Pauwelsa má v medicíne skôr akademickú hodnotu. Pauwels rozlišuje tri rôzne stupne závažnosti. Cez Röntgen obraz a uhol medzi horizontálou a zlomenina čiara sa meria.

Pauwels I popisuje rozšírenie stehennej kosti krk do 30 stupňov. Medzi 30 a 50 stupňami sa nazýva Pauwels II stehenný krk zlomenina. Od 50 stupňov sa po Pauwels dosahuje stupeň III. Čím vyšší je stupeň závažnosti po liečbe Pauwelsom, tým horšia je prognóza pre pacienta.

Terapia

zlomenina krčka stehennej kosti takmer vždy predstavuje indikáciu pre chirurgickú liečbu. Existujú rôzne prístupy k liečbe zlomeniny. O tom, aký typ operácie sa vykonáva, sa rozhoduje na základe rôznych faktorov.

Patria sem predovšetkým vek pacienta, ale dôležitú úlohu zohráva aj lokalizácia a typ zlomeniny. V zásade existujú dva rôzne prístupy k fungovaniu systému zlomenina krčka stehennej kosti: bedro hlava konzerváciou alebo endoprotézou. Na jednej strane sa pokúša zachovať hlavicu stehennej kosti a nenahradiť ju protézou.

Tento prístup je obzvlášť užitočný pre mladých pacientov, pretože kĺb je často len mierne poškodený. Zlomenina je ošetrená rôznymi skrutkami a doštičkami, ktoré sa líšia formou a funkciou v závislosti od zlomeniny. Špeciálnym typom skrutiek je takzvaná dynamická bedrová skrutka (DHS).

DHS sa primárne používa na laterálne (laterálne) a pertrochanterické (medzi dvoma vyvýšeniami kostí) stehenný krk zlomeniny. Dynamická bedrová skrutka sa používa na čoraz väčšie stlačenie jednotlivých fragmentov kostí, aby mohli rásť spolu čo najfyziologickejšie. Hlavné riziko spojené so stratégiou konzervácie hlavice stehennej kosti je tzv nekróza hlavy stehnovej kosti.

Je to spôsobené tým, že zlomenina môže prekážať krv zásobenie kosti v oblasti hlavice stehennej kosti. V dôsledku toho kosť nenávratne zomiera a musí sa chirurgicky odstrániť, aby sa zabránilo vážnym komplikáciám. Je preto dôležité liečiť: zlomenina krčka stehennej kosti u mladých pacientov čo najskôr zabrániť nekróza hlavy stehnovej kosti.

V takom prípade sa operácia považuje za núdzový zásah. Toto sa líši u starších pacientov s a stehenný krk zlomeninu. Operáciu je možné naplánovať jednoduchšie, pretože zlomeninu nie je potrebné ošetrovať okamžite. Vo väčšine prípadov sa na ošetrenie používajú bedrové náhrady.

Môže sa vymeniť buď iba hlavica femuru, alebo sa môže vymeniť aj acetabulum. O postupe sa rozhodne individuálne. Výhoda: Veľkou výhodou používania protéz je, že pacienti môžu a mali by na ne váhať noha ihneď po operácii.

Najmä u starších pacientov je pripútanosť na lôžko hlavným problémom medicíny a je možné jej zabrániť touto liečebnou stratégiou. Riziko: Hlavným rizikom pri zavádzaní cudzích telies do tela pacienta je infekcia. Ak dôjde k infekcii a nemožno ju konzervatívne kontrolovať pomocou antibiotiká, môže byť potrebná ďalšia operácia na odstránenie protézy.