Stále menej ľudí dokáže adekvátne zvládnuť rastúce napätie v pracovnej fáze. Jeden bod sa často prehliada: Iba keď sme dobre odpočinutí, sme psychicky silní, optimistickí, motivovaní, schopní komunikovať a pripravení na akciu. V skratke: efektívne. Unavení a vyhorení sa cítime zle. Z dlhodobého hľadiska sa zvyšuje riziko chorôb. Sú obmedzené všetky základné predpoklady úspešného a uspokojivého profesionálneho a vzťahového života. Napríklad tí, ktorí majú vysoké komunikačné schopnosti, ich nemôžu úplne rozvinúť, ak sa cítia vyčerpaní.
Dynamika stresu a zotavenia
Mnoho ľudí má pochopenie pre zotavenie, ktoré zodpovedá princípu prepínania svetiel. Po skončení práce, takže klamný názor, sa zotavenie nastaví automaticky, akoby stlačením tlačidla, podobne ako pri vypínači. Šéf alebo zákazníci už nie sú, nie je potrebné dokončiť ďalšie objednávky, časová tieseň je preč. Ale kolotoč v hlava sa naďalej obracia, čo mnohých dráždi. Najdôležitejšie súvislosti medzi stresom a zotavením sú:
- Typ a doba trvania stres fáza vyžaruje do fázy obnovy.
- Čím dlhšie a silnejšie stres fáza trvá, tým dlhšie trvá, kým sa z nej spamätáme.
- Dva póly charakterizujú psychicko-psychologické preťaženie: prvý, vnútorný nadmerne vzrušený a napätý. Po druhé, nedostatok energie a túžby.
- Náš organizmus intuitívne vie, ako sa zotaviť z fyzického stres. Totiž nič nerob. Napríklad každému sa zdá absurdná predstava ísť si zabehať, aby sa zotavila po namáhavej jazde na bicykli. Tieto intuitívne vedomosti sa vyvinuli a geneticky zakotvili v priebehu posledných tisícročí, počas ktorých bol stres prevažne fyzický. Náš organizmus ale intuitívne nevie, ako sa spamätať z psychicko-psychologického stresu, pretože je v histórii ľudstva stále mladý.
To, čo sa v závodnom športe robí profesionálne, a to pripisovať dokonca rovnaký význam regeneračným procesom ako stresovým procesom, zostáva v každodennom živote laikom. Každý sa len snaží, ako najlepšie vie, zvládať stresy z pracovnej fázy. Niektorí uspejú, väčšina nie.
Renesancia cností
Práve teraz prebieha revolúcia v akademickej psychológii USA. Zatiaľ čo po celé desaťročia sa psychológovia zaoberali negatívnymi udalosťami, ako sú napríklad následky ťažkej situácie detstva, traumatické krízy atď., v súčasnosti skúmajú také ústredné životné problémy, ako sú:
- Čo nám dáva do života silu a energiu?
- Čo nám pomáha najlepšie zvládnuť profesionálne a osobné výzvy?
Samotných vedcov prekvapilo, že ich výskum opakovane viedol k podobným výsledkom. Totiž ústredný význam „starých“ cností. Nielenže vás urobia krátkodobo spokojnými a odolnejšími, ale aj dlhodobo zmierňujú negatívne účinky stresu. A majú pozitívny účinok počas voľnočasových aj stresových období.
Význam a hodnoty
Ľudia, ktorí vo svojej práci nájdu zmysel, sú schopní lepšie zvládať stresy, ktoré tam vznikajú. Dva príklady ukazujú, že v práci je možné nájsť zmysel aj za zložitých okolností.
- Zamestnanec zberu odpadu teda povedal: „Bez nás by bol náš spoločný život neznesiteľný.“
- Predavačka vo veľkom švajčiarskom maloobchodnom reťazci povedala: „Najkrajšou vecou v mojej práci je sprevádzať ľudí v ich osamelosti.“
Obom sa podarilo urobiť niečo cenné. Totiž, dať dosť neatraktívnej činnosti zvláštny význam. Svoju prácu vnímajú pozitívne. To ich robí odolnejšími, alebo inými slovami: ich pozitívny prístup funguje ako nárazník.
Najväčšia sila človeka: Ostatní ľudia.
Väčšine ľudí najviac záleží na dobrých vzťahoch. Prečo? Informácie o tom poskytuje americký neurovedec Robert Sapolsky. On použil krv vzorky na preskúmanie úrovní stresu u opíc žijúcich v Serengeti. A bol prekvapený samotným výsledkom. Čím viac a viac trvalých priateľstiev mala opica, tým nižšie koncentrácie stresu hormóny v jeho krv. Čím viac sa staral o ostatných a ostatní sa starali o neho, tým bol zdravší a uvoľnenejší. Priateľstvá zmierňujú stresy každodenného života savany a klanu. Tieto zistenia dokazujú, že priateľstvá sú účinným programom proti škodlivým účinkom preťaženia, ktorý bol geneticky navrhnutý už milióny rokov a ktorý sme my ľudia zdedili po našich predkoch. Sociálne kontakty sú dobrým tlmičom stresu, podporujú našu regeneráciu po chorobe a oveľa viac. Majú dokonca väčší vplyv na našu životnosť ako rizikové faktory of fajčenie, alkohol, obezita alebo nedostatok pohybu. Menovite asi 2.8 roka u žien a 2.3 roka u mužov.
Úloha vďačnosti v koncepcii zotavenia
Výskum vďačnosti priniesol v posledných rokoch množstvo zaujímavých výskumov. Špeciálne to propagoval Sir John Templeton, zakladateľ rovnomenného akciového fondu. To, či sa zotavíme, rozhodujúcim spôsobom závisí od toho, ako hodnotíme minulé, súčasné a budúce udalosti. Pozeráme sa na svoje životy s uspokojením a vďačnosťou? Alebo hodnotíme náš život vyvážiť negatívne? Ak hodnotíme svoju minulosť negatívne, máme tendenciu tiež hodnotiť sami seba negatívne. Nakoniec, do istej miery sme zodpovední za svoju minulosť. Okrem toho otvárame dvere negatívnym pocitom v našom živote. A cítiť sa zle. Aj vo vzťahu k našej súčasnosti. Pre tých, ktorí sú v rozpore so svojou minulosťou, je ťažké byť v súlade s ich súčasnosťou. Avšak tí, ktorí v minulosti objavia veľa vecí, za ktoré môžu byť vďační, podporujú pozitívne pocity v súčasnosti. Jednoducho preto, že vďaka vďačnosti sa cítime spokojní sami so sebou a so svojím životom. Charles Dickens to tiež uznal a odporúča: „Myslite na svoje súčasné požehnania, ktorých má každý veľa, a nie na svoje minulé nešťastia, z ktorých každý má nejaké.“ A pri tom sa stane malý zázrak. Zrazu objavujeme čoraz viac vecí, vďaka ktorým je náš život živší a priateľskejší. A tým vnášať do našich životov čoraz viac pozitívnych emócií. Stávame sa spokojnejší a vyváženejšími a lepšie sa zotavujeme. Postoj vďačnosti smeruje našu pozornosť od stresujúcich udalostí a k pozitívnym stránkam. A nesúvisí to ani s predchádzajúcimi úspechmi, ktoré by sme najskôr museli dosiahnuť. Na to, aby sme boli vďační za pozitívne stránky života, nemusíme byť v našich silách. Okrem toho byť vďačný účinným liekom na príliš kritické spochybňovanie a trvalé presadzovanie samého seba. Uľahčuje nám to vnútornú uvoľnenosť a odpočinok. Aj to podporuje naše zotavenie.
Vďačnosť - postoj
Aby sme boli vďační, nemusíme čakať, kým nebudú veci dokonalé, alebo kým sa nám nestane niečo obzvlášť pozitívne. Skôr naopak. Vďačnosť nie je ani tak reakciou na pozitívnu okolnosť, ale skôr postojom, ktorý si časom internalizujeme a ktorý sa stáva smerodajnou zásadou nášho života. Vďaka vďačnosti sme viac otvorení životným požehnaniam. Čím sme vďačnejší, tým viac objavujeme to, za čo môžeme byť vďačnejší. Alebo ako hovorí nigérijské príslovie: „Buďte vďační za málo a nájdete veľa.“ Kľúč k tomu je v našich rukách.
Jednoduché cvičenie pre každodenný život
Nasledujúcemu cvičeniu venujte 5 až 10 minút. Pomysli na osobu alebo nehodu, za ktorú by si im mohol byť vďačný. Dostaňte sa do situácie a potom venujte osobitnú pozornosť pozitívnym pocitom, ktoré vo vás prebúdza. Cvičte 2 - 3 krát týždenne. Je obzvlášť užitočné, ak vďačnosťou myslíte na ľudí, ktorí sú vám blízki.
