Definícia / úvod
Pre jasný popis zlomenín bola zavedená AO klasifikácia (= Pracovná skupina pre otázky osteosyntézy), známa tiež ako klasifikácia. Táto klasifikácia je platná na celom svete a slúži ako základ pre štandardizovanú kosť zlomenina liečby. Vďaka tomu je možné štandardne popísať zlomeniny (zlomeniny) a tak s nimi štandardne zaobchádzať.
História
Arbeitsgemeinschaft Osteosynthesefragen (klasifikácia AO) založilo v roku 1958 13 chirurgov a ortopedických chirurgov. Vedenie AO-klasifikácie prevzali Maurice E., Martin, Robert Schneider a Hans Willenegger. Sídlo AO je v Davose (Švajčiarsko).
V roku 1984 bola pracovná skupina reorganizovaná do podoby neziskovej nadácie. Dnes má Asociácia pre otázky osteosyntézy asi 5000 XNUMX členov a stala sa dôležitou sieťou medzi chirurgmi. AO si dal za úlohu podporovať a štandardizovať medicínsky pokrok v operatívnej kosti zlomenina liečba chorôb pohybového aparátu.
Z tohto dôvodu bola zavedená klasifikácia AO na opis zlomenín kostí. Klasifikácia AO pozostáva z 5-ciferného alfanumerického kódu. Tento kód popisuje presné umiestnenie a závažnosť súboru zlomenina v otázke.
Ak je okrem zlomeniny kostí prítomné aj poškodenie mäkkých tkanív, poškodenie kože alebo ciev, použijú sa ďalšie kódy. Špeciálne kódy sa používajú aj na zlomeniny nôh a rúk, ako aj na zlomeniny v detstva. Klasifikácia AO sa používa hlavne pri zlomeninách dlhej trubice kosti (napr. stehenná kosť).
Aby bolo možné klasifikáciu AO používať štandardizovaným spôsobom, priraďuje sa rôznym číslam oblastiam tela a vzorom poranení: Najčastejšie sa klasifikácia AO používa na nadlaktie (ramennej) = 1, predlaktie (polomer = polomer, ulna = ulna) = 2, stehno (stehenná kosť) = 3 a nižšie noha (tibia = holenná kosť, fibula = fibula) = 4. Oblasť tela je na prvom mieste v kóde. Všetky ostatné kosti tela sú očíslované aj postupne, a preto ich možno opísať pomocou klasifikácie AO.
Používa sa však hlavne pre vyššie uvedené kosti, a preto sú tu konkrétne uvedené iba tieto. Zlomenina musí byť v oblasti tela presne lokalizovaná. Rozlišuje sa medzi kostným koncom blízko tela (= proximálny) = 1, kostným kĺbom (diafýza) = 2 a koncom najďalej od tela (= distálne) = 3.
Vnútorné a vonkajšie malleoly tvoria výnimku a sú kódované číslom 4. Lokalizácia je v kóde na druhom mieste. Zlomeniny musia byť navyše klasifikované podľa závažnosti, prognózy a náročnosti liečby.
Zlomeniny hriadeľa sú rozdelené do troch skupín: A = jednoduchý zlom, B = klinový zlomok, C = zložitý zlom. Ak zlomenina ovplyvňuje kĺb, je táto zlomenina tiež rozdelená do 3 skupín: A = mimo kĺbového priestoru (extraartikulárne), B = čiastočná (čiastočná) zlomenina kĺbu, C = úplná zlomenina kĺbu. Závažnosť zlomeniny je uvedená v tretej polohe kódu. Závažnosť zlomeniny je navyše zvyčajne kódovaná ako svetlo = 1, stredná = 2 alebo závažná = 3.
