Inervácia spája orgány, tkanivá a časti tela s nervový systém, umožňujúce komplex interakcie v tele. Elektrické a biochemické podnety sa prenášajú cez nervové bunky a nervové vlákna. Poškodenie nervových štruktúr môže mať za následok motorickú dysfunkciu, necitlivosť alebo dokonca život ohrozujúce následky.
Čo je to inervácia?
V medicíne je inervácia funkčná zásobovacia sieť nervového tkaniva. Orgány, ako aj časti tela alebo typy tkanív, ako napríklad svalové tkanivo, sú inervované nervovými bunkami a nervovými vláknami. V medicíne je inervácia funkčná zásobovacia sieť nervového tkaniva. Orgány, ako aj časti tela alebo typy tkanív, ako napríklad svalové tkanivo, sú inervované nervovými bunkami a nervovými vláknami. Nervové bunky (neuróny) sú zodpovedné za vnímanie stimulov a spracovanie nervových impulzov. Nervové vlákna sú rozšírením nervových buniek. Nazývajú sa tiež axóny vrátane susedných plášťových štruktúr a vedú elektrické budenie smerom od nervová bunka telo. Inervácia axónmi, ich obalmi a neurónmi nakoniec zaisťuje fungovanie všetkých telesných procesov. Somatická inervácia je to, čo neurológovia označujú ako senzorická a motorická inervácia. Vegetatívna inervácia je životne dôležitá a delí sa na sympatickú a parasympatickú inerváciu.
Funkcia a úloha
Inervácia vykonáva v tele citlivé, autonómne a motorické funkcie. Senzorické nervové vlákna sú spojené s receptormi. Tieto receptory registrujú pocity. Príkladom sú mechanoreceptory koža vrstvy, ktoré registrujú dotyk a tlak. Nociceptory vnímajú bolesť stimuly a termoreceptory koža sú zodpovedné za vnímanie teploty. Nervové vlákna spojené s týmito senzorickými receptormi prenášajú excitácie aferentne, tj smerom k stredu nervový systém. Tento prenos sa zvyčajne uskutočňuje pomocou projekcie a zaisťuje, aby sa stimul dostal k mozog a nakoniec mysliace vedomie. V rámci skupiny senzorických inervácií niekedy hovoríme o senzorických inerváciách, keď sa hovorí o zmyslových orgánoch oka, ucha a hltana. Inervácia vnútorné orgány, na druhej strane, sa tiež nazýva viscerosenzorická inervácia. Tieto nervové vlákna prenášajú pocity z vnútorné orgány do stredu nervový systém. Vo väčšine prípadov sa však tieto neuróny a axóny počítajú ako súčasť autonómneho nervového systému, pretože bez tohto vedenia excitácie by život nebol možný. Autonómny nervový systém pozostáva z parasympatickej, sympatickej a enterickej inervácie. Tieto nervové spojenia riadia trávenie, dýchanie, žľazové funkcie a pohyb srdce sval. Na rozdiel od srdce sval, kostrové svaly nie sú spojené s autonómnym nervovým systémom. Inervujú sa motoricky nervy. To znamená, že excitácia sa prenáša na ich jednotlivé svalové vlákna prostredníctvom takzvanej koncovej dosky motora. Týmto spôsobom príkaz z centrálneho nervového systému stimuluje stiahnutie kostrových svalov. V takom prípade sa teda podnety neprenášajú do centrálneho nervového systému, ale von z centrálneho nervového systému. V spojení s motorom nervy kostrových svalov, lekári preto hovoria aj o eferentnej inervácii. Do každého svalu však narazia aj aferentné nervové vlákna, ktoré zaregistrujú aktuálny tón svalov a prenesú ich do centrálneho nervového systému. Prenos akčných potenciálov v nervovom systéme je buď biochemický alebo bioelektrický. Pri biochemickom prenose sa používajú takzvané neurotransmitery. Tieto neurotransmitery sú biochemickými poslami. Vylučujú ich jeden nervová bunka a rozpoznávané inými nervovými bunkami. Takto môžu komunikovať aj nervové bunky, ktoré nie sú priamo vedľa seba. Elektrický prenos v nervovom systéme sa naopak uskutočňuje pomocou nabitých častíc solí z bunkových membrán. Membránový potenciál buniek je výsledkom rozdielu medzi vonkajším a vnútorným prostredím bunky. Tento rozdiel je detekovaný membránou a je prítomný ako elektrické napätie. Týmto spôsobom sa generuje kompenzačný prúd, ktorý tvorí jadro prenosu elektrického signálu. Celkovo by vnímanie, pohyb a vnútorné procesy organizmu neboli možné bez inervácie.
Choroby a choroby
V nervovom systéme môžu nervové bunky odumierať v dôsledku rôznych procesov. Jednou z najbežnejších príčin je nedostatok krv tok. Napríklad z dôvodu zastavenia prevádzky srdce, krv prietok je prerušený, čo môže spôsobiť poškodenie nervového tkaniva. V tomto prípade často dochádza k inervácii mozog je ovplyvnená. Táto bunková smrť nervových buniek v mozog môže spôsobiť rôzne príznaky. Môžu byť ovplyvnené motorické funkcie, ako aj vnímanie. Metabolické poruchy nervového tkaniva môžu tiež spôsobiť dysfunkcie alebo zhoršenie prenosu stimulov. Pri takýchto metabolických poruchách sa toxíny často hromadia v mozgu. Rovnako veľké škody môžu spôsobiť aj zápaly v nervovom systéme. Takéto javy sa vyskytujú napríklad v roztrúsená skleróza, v ktorej imunitný systém omylom rozpoznáva vlastné bunky tela ako cudzie a napáda tkanivá centrálneho nervového systému. Najbežnejšie skoré príznaky poškodenia nervového systému sú klávesy zmätenosť, poruchy pohybu alebo zmyslové poruchy, ako sú necitlivosť a mravčenie. Mužské vnemy môžu byť napríklad vo forme diabetika polyneuropatia, v ktorom nedostatok krv flow je zodpovedný za škodu. Infekčné choroby ako Lyme choroba alebo degeneratívne choroby môžu byť tiež spojené s poškodením nervového systému. Za určitých okolností môžu byť dokonca aj mechanické poranenia ako napr traumatické poranenia mozgu môže mať vplyv na nervový systém. V závažných prípadoch nervy sú pri nehode oddelení. Môže to tiež viesť k znecitliveniu alebo poškodeniu motora. Navyše, nervové poškodenie v chrbtici je obzvlášť nebezpečný. Môže sa stať, že pretrhnuté nervy rast von, tvoria neuroma, ktorá spôsobuje značné bolesť. Dnes sa možno podarí odrezať nervy. Tento proces je však mimoriadne zdĺhavý, pretože nervové vlákna rast iba jeden milimeter za deň. Terapeutický úspech preto nastáva až po podstatne dlhšom čase, ako je to napríklad pri hojení zlomenín kostí resp rany.