Železo: Posúdenie bezpečnosti

Skupina odborníkov pre Spojené kráľovstvo pre vitamíny a Minerály (EVM) naposledy hodnotené vitamíny a minerály pre bezpečnosť v roku 2003 a stanovili takzvanú bezpečnú hornú hladinu (SUL) alebo orientačnú úroveň pre každú mikroživinu za predpokladu, že sú k dispozícii dostatočné údaje. Táto úroveň SUL alebo úroveň usmernenia odráža bezpečné maximálne množstvo mikroživiny, ktoré nebude spôsobovať vedľajšie účinky, ak sa užíva každý deň zo všetkých zdrojov po celý život.

Maximálny bezpečný denný príjem pre železo je 17 mg. Maximálny bezpečný denný príjem pre železo považuje iba príjem železa zo stravy doplnky a obohatené potraviny okrem príjmu z konvenčných potravín.

Vyššie uvedený bezpečný maximálny denný príjem platí pre dvojmocný železo a výslovne sa nevzťahuje na jednotlivcov, ktorí sú vystavení zvýšenému riziku preťaženia železom (napr. hemochromatóza/ choroba z ukladania železa).

Údaje z NVS II (Národný prieskum výživy II, 2008) o dennom príjme železa doplnky objasniť, že okrem nedostatočnej ponuky železa u nemeckého obyvateľstva (pozri časť „Situácia v zásobovaní“), časť populácie (5 až 10%) konzumuje aj množstvo železa vo forme doplnky stravy nad odporúčanými dávkami a maximálny bezpečný denný príjem.

Preťaženie železom je minimálne taký veľký problém populácie ako nedostatok železa, pretože stav železa v tele je možné regulovať iba príjmom, pretože neexistujú účinné mechanizmy na vylučovanie nadbytočného železa.

Vysoký príjem železa konvenčnou výživou zároveň nie je spojený s nežiaducimi vedľajšími účinkami, pretože vstrebávanie rýchlosť v čreve klesá so zvyšujúcim sa príjmom. Vysoký príjem železa vo forme doplnky môžu byť menej prísne regulované a viesť na vyššiu vstrebávanie.

LOAEL (Lowest Observed Adverse Effect Level) - najnižší dávka látky, pri ktorej nepriaznivé účinky boli práve pozorované - je 70 mg železa denne zo všetkých zdrojov. LOAEL pre železo v doplnok forma je 60 mg denne. Ako referencia sa tu použila štúdia znášanlivosti s koncovým ukazovateľom gastrointestinálnych účinkov, tj tento LOAEL neberie do úvahy dlhodobé následky trvalo nadmerného príjmu železa, ako sú kardiovaskulárne choroby alebo zvýšené riziko rakovina.

Nepriaznivé účinky nadmerného príjmu železa boli pozorované ako zápcha, nevoľnosť, hnačkaa zvracanie. V niektorých štúdiách kožná vyrážka tiež došlo.

V týchto prípadoch závažnosť príznakov stúpa s vyšším príjmom železa. Gastrointestinálne vedľajšie účinky ako napr zápcha a zvracanie sa vyskytli pri dávkach medzi 50 a 220 mg železa denne, pričom frekvencia príznakov stúpala s väčším množstvom železa. Prvý miernejší koža reakcie sa vyskytli po správa 30 mg železa, zatiaľ čo množstvo 10 mg neviedlo k žiadnym nežiaducim reakciám.

Okrem akútneho požitia veľkého množstva železa predstavujú vysoké zásoby železa v tele aj potenciálne riziko. O vysokých zásobách železa sa hovorí v súvislosti so zvýšeným rizikom aterosklerózy (kôrnatenia ciev), infarktu myokardu (srdce kolorektálny karcinóm (zhubný nádor v čreve), Parkinsonova chorobaa typu II cukrovka mellitus.

Vedecké potvrdenie možného rizika vysokých zásob železa ešte stále nie je k dispozícii. Súčasné štúdie predovšetkým naznačujú, že je pravdepodobný vzťah medzi vysokými zásobami železa a zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych chorôb.