Zápal pečene E (ICD-10-GM B17.2: Akútne vírusové zápal pečene E) je zápal pečene spôsobená zápal pečene Vírus E (HEV). Hepatitída E vírus patrí do skupiny RNA vírusy. Kedysi sa považoval za súčasť čeľade Caliciviridae, ale v súčasnosti sa považuje za súčasť monotypickej čeľade Hepeviridae (rod Orthohepevirus). Možno rozlíšiť genotypy HEV 1-5. Genotypy 1-4 sú ľudské patogénne („spôsobujú ochorenie ľuďom“): HEV 1 a HEV 2 sú väčšinou zodpovedné za infekciu ryžou. HEV 3 a HEV 4 sa vyskytujú u ľudí a zvierat (najmä ošípaných). Genotypy 5 a 6 sa vyskytujú iba u diviakov v Japonsku. Genotypy 5 a 6 sa nedávno zistili u diviakov a genotypy 7 a 8 u tiav. V Európe, Severnej Amerike a Austrálii je najviac prípadov hepatitída E sú spôsobené genotypom 3 HEV, ktorý je autochtónny („domorodý“). V Ázii a Afrike sú hlavné vyskytujúce sa genotypy HEV 1 a 2, kde je človek jediným známym rezervoárom. Prirodzenou zásobárňou patogénu u zvierat sú ošípané (surové bravčové mäso z domácich ošípaných), ovce, opice, potkany a myši. Posledné štúdie ukázali, že hepatitída E patogén s genotypom 3 je rozšírený aj u nemeckých diviakov a jeleňov (= zoonóza (choroba zvierat)). Miera napadnutia je asi 15%. Medzi rizikové skupiny patria predovšetkým poľovníci, lesnícki pracovníci, chovatelia ošípaných alebo zamestnanci bitúnkov. K prenosu tu dochádza konzumáciou kontaminovaného bravčového a diviny. Výskyt: Hepatitída E sa vyskytuje na celom svete. Veľké epidémie sa vyskytli predovšetkým v Afrike (severná a západná Afrika), Ázii, na Strednom východe a v Mexiku - najmä v súvislosti s povodňovými katastrofami alebo v utečeneckých táboroch. Nedávno boli tiež hlásené ojedinelé prípady hepatitídy E získané v Nemecku, najmä s chronickým priebehom. Výskyt hepatitídy E nepodlieha sezónnym výkyvom. K prenosu patogénu (spôsob infekcie) dochádza kontaktnou alebo škvrnitou infekciou (fekálno-orálnou): infekcie, pri ktorých sa patogény vylučované výkalmi (fekálne) prijímajú prostredníctvom ústa (orálne), napr. kontaminovaným pitím voda a / alebo kontaminované potraviny s genotypmi HEV 1 a 2): V tomto prípade k zoonotickému prenosu dochádza hlavne konzumáciou nedostatočne uvareného bravčového alebo diviny a výrobkov z nich vyrobených. Filtračné organizmy (napr. Mušle) môžu akumulovať HEV nachádzajúcu sa v voda a tak slúžia aj ako zdroj infekcie. Vírus sa môže prenášať aj parenterálne (napr. Kontaminovaným spôsobom) krv Produkty). Prenos z človeka na človeka (napr. Medzi členmi domácnosti) je možný pri infekciách HEV-1 a -2 spojených s cestovaním prostredníctvom kontaktného prenosu (náterová infekcia). Infekcie HEV-3 získané v Nemecku sa však zdajú byť len veľmi zriedka (ak vôbec) priamo prenosné z človeka na človeka. Medzi rizikové skupiny patria predovšetkým cestujúci do Indie, Strednej / Južnej Ameriky, Afriky alebo Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Inkubačná doba (čas od infekcie do nástupu choroby) je zvyčajne 15 až 64 dní. Pomer pohlaví: muži sú postihovaní častejšie ako ženy. Dôvod prevahy mužov je nejasný. Vrchol frekvencie: ochorenie sa zriedka vyskytuje u osôb mladších ako 20 rokov. Prevalencia (incidencia ochorenia) pre anti-HEV (protilátky do HEV) je v Nemecku 16.8%. Je to druhá najbežnejšia príčina akútnej vírusovej hepatitídy. Výskyt (frekvencia nových prípadov) je asi 0.3 prípadu na 100,000 4 obyvateľov ročne. Trvanie infekčnosti (nákazlivosti) nebolo presvedčivo objasnené. Vírus sa dá zistiť v stolici asi týždeň pred a XNUMX týždne po nástupe žltačka. V prípade chronických infekcií je potrebné predpokladať, že vírus sa vylučuje, pokiaľ infekcia pretrváva. Medzitým bola v moči pacientov s akútnou alebo chronickou vírusovou infekciou detekovaná HEV RNA a tiež antigény HEV. Priebeh a prognóza: Akútna infekcia hepatitídou E má podobný priebeh hepatitída typu A. Obidve choroby sa dajú ťažko rozlíšiť podľa klinických príznakov. Obidve choroby sa dajú ťažko odlíšiť na základe klinických príznakov. U imunokompetentných pacientov je ochorenie klinicky nepostačujúce vo viac ako 99% prípadov a zvyčajne sa vylieči bez následkov. Ak je infekcia symptomatická, spontánne zlepšenie a vyliečenie sa zvyčajne dostaví asi po dvoch až troch týždňoch. U starších osôb, pacientov s chronickým pečeň ochorenie (už existujúca steatóza hepatis /mastná pečeň alebo fibróza) a tehotné ženy, bleskurýchle cykly s akútnym alebo akútnym-chronickým zlyhanie pečene Možno pozorovať (ACLF). Chronické priebehy s HEV sa vyskytujú v imunodeficiencie (napr. HIV infekcia) alebo pod imunosupresiou. V týchto prípadoch sú detegovateľné iba mierne zvýšené transaminázy. Letalita (úmrtnosť v pomere k celkovému počtu ľudí s ochorením) na hepatitídu E (HEV genotyp 1) je pre klinické prípady v Ázii uvádzaná ako 0.5–4%; letalita vzhľadom na séroprevalenciu (percento pacientov sérologicky pozitívnych na testovanie) pri prepuknutí hepatitídy E vedie k nižšej úmrtnosti o 0.07-0.6%. V tehotenstva a u pacientov s chronickým pečeň môže dôjsť k fulminantnej hepatitíde s mierou letality až do 20%. Chronické cykly boli tiež opísané u pacientov s potlačenou imunitou (napr. Po transplantácia orgánov). Hepatitída E vedie k liečbe v 98% prípadov (výnimka: tehotné ženy). Očkovanie: Vakcína proti hepatitíde E (genotyp 1) bola schválená v roku Čína od začiatku roku 2012. Doteraz nie je jednoznačne dokázané, či táto vakcína chráni aj pred európskym genotypom HEV 3. V Nemecku je táto choroba povinná hlásiť podľa zákona o ochrane infekcií (IfSG). Oznámenie je potrebné podať v prípade podozrenia na chorobu, chorobu alebo smrť Od 1. januára 2020 krv výrobky v Nemecku musia byť testované na kontamináciu HEV.
