V Bellinom fenoméne sa očné bulvy valia nahor, ako to bolo v priebehu očné viečko uzáverový reflex. Takzvaný faiálny nerv sa primárne podieľa na reflexnom pohybe, takže sa často spája s nezavretím viečok tvárový nerv obrna. S neúplným očné viečko uzáveru, biela očná buľva sa prejaví cez Bellov jav.
Čo je Bellin fenomén?
Fenomén Bell je charakterizovaný rolovaním očných buliev smerom nahor. Fenomén Bell je charakterizovaný rolovaním očných buliev smerom nahor. Tento pohyb sa vyskytuje ako súčasť toho, čo je známe ako očné viečko zatvárací reflex alebo blikajúci reflex. Tento jav je reflexným ochranným pohybom očí, pri ktorom sa očné viečko automaticky a nedobrovoľne uzavrie. Ako vrodený cudzí reflex nie sú eferentné a aferentné vlákna uzáveru viečka umiestnené v tom istom orgáne. Uzáver očných viečok sa skôr spúšťa prepojením niekoľkých po sebe nasledujúcich synapsie. Reflexný pohyb vyvoláva uzavretie očných viečok po mechanickom podráždení rohovky alebo koža v bezprostrednej blízkosti oka a je sprevádzané rolovaním očných buliev smerom nahor. Bellov fenomén sa týka hlavne vizualizácie tohto pohybu nahor a teda bieleho očného bulvu so zníženým uzáverom viečka. V tejto podobe má jav patologickú hodnotu a vyskytuje sa ako príznak hlavne v kontexte tvárový nerv ochrnutie. Eponymom fenoménu Bell je britský fyziológ Charles Bell, ktorý tento fenomén prvýkrát pozoroval v 19. storočí.
Funkcia a úloha
Uzáverný reflex viečka je fyziologický ochranný reflex určený na ochranu ľudského zrakového orgánu a rohovky pred mechanickým poranením, vysušením a cudzími telesami. Receptorom reflexného oblúka je rohovka. Po stimulácii tohto reflektora sa stimul prenáša vo forme akčný potenciál na trigeminál zhluk nervových buniek cez aferentnú končatinu a teda nasociliárny nerv a prvú trojklannú vetvu očného nervu. Excitácia sa teda dostáva k senzorickým vláknam, z ktorých je centrálna zhluk nervových buniek bunkové procesy sa rozširujú na jadro trigeminálny nerv. V nucleus spinalis nervi trigemini sa stimul prepne, putuje cez superior colliculus do formatio reticularis a dosiahne nucleus nervi facialis, kde začína eferentná končatina reflexného pohybu. Vlákna nucleus nervi facialis sa pripájajú k vláknam iných jadier tváre a spolu s nimi tvoria tvárový nerv alebo VII lebečný nerv. Visceromotorické vlákna tohto lícneho nervu inervujú sval orbicularis oculi. Keď excitácia dosiahne tento sval, stiahne sa a vyvolá uzavretie očných viečok. Uzáverný reflex viečka je konsenzuálny reflex s aferentmi na ipsilaterálnych a kontralaterálnych jadrách tváre. Fyziologicky sa pohyb očných buliev smerom nahor vyskytuje súčasne s reflexným pohybom a sám osebe nemá žiadnu chorobnú hodnotu. Fyziologický pohyb je skôr sám ochranným reflexom a zodpovedá napríklad polohe očných buliev počas spánku. Ak je však pohyb viditeľný a tak sa počas zatvárania viečok prejaví belosť očných buliev, potom je možné Bellov jav považovať za patologický. Uzáverový reflex očných viečok a pretáčanie očnej gule sa vyskytujú vždy súčasne v obidvoch očiach. Aktivácia iba jedného oka nie je možná z dôvodu zapojenia. Fenomén Bell však môže byť prítomný iba na jednom oku a môže sa tak vyskytnúť napríklad v súvislosti s jednostrannou paralýzou tváre, ktorá blokuje uzáver viečka v jednom z dvoch očí.
Choroby a sťažnosti
Paralýza tvárového nervu je technicky známa ako obrna lícneho nervu a zodpovedá ochrnutiu lícneho nervu. Paralýza tvárového nervu môže byť vrodená alebo získaná. Sú spôsobené buď periférnym alebo centrálnym nervové poškodenie. Pre parézy je charakteristický neúplný uzáver očných viečok a teda Bellov fenomén. Totiž zatiaľ čo reflex uzáveru viečok chýba, Bellov fenomén pretrváva aj pri lagoftalme alebo neúplnom uzavretí viečka. Paréza tváre môžu byť tiež spojené s poklesnutými rohmi ústa. Príznakom môže byť aj oslabené alebo zrušené zamračenie. Existuje mnoho príčin neúplného zatvorenia viečok z dôvodu obrna lícneho nervu. Infekcie ako napr Lyme choroba môže byť príčinou rovnako ako hlava trauma, nádory alebo zápaly a mozgové príhody. Neúplné uzatvorenie viečka a Bellov fenomén sú niekedy spojené aj s prejavom Bellovej obrny, v ktorej je jednostranný prejav. obrna lícneho nervu. Príčina paralýzy nie je známa v prípade Bellovej obrny. Pravdepodobne je paréza spôsobená kompresiou lícneho nervu spojenou so zápalovými procesmi. Vo väčšine prípadov Bellova obrna odznie sama do niekoľkých týždňov alebo prejde liečbou kortikosteroidmi. Iba zriedka spôsobuje trvalé poškodenie. Avšak úplné ochrnutie jednej strany tváre by malo byť dobre liečené, aby sa dosiahlo vyliečenie s úplným ústupom príznakov. Bellin fenomén aj Bellova obrna sú zvyčajne záležitosťou neurológie. Často, najmä v prípadoch neúplného uzáveru viečok, ide o symptomatické prejavy primárneho ochorenia ako napr roztrúsená skleróza. Toto autoimunitné ochorenie spôsobuje epizodické imunologické zápal v strede nervový systém a tým demyelinizuje centrálne nervové tkanivo. Vodivosť postihnutých tkanív je tak často trvale narušená. Fenomén Bell a uzáver viečka však zohrávajú úlohu pre medicínu nielen v súvislosti s chorobami nervový systém, ale sú tiež dôležitými parametrami v systéme Windows anestézie na odhad hĺbky anestézie.
