Syndróm vyhorenia - hovorovo sa nazýva akútna únava syndróm - (synonymá: Syndróm vyhorenia; syndróm vyhorenia; ICD-10-GM Z73: problémy spojené s ťažkosťami pri zvládaní života) je stav charakterizované emocionálnym vyčerpaním, zníženým výkonom a odosobnením („odosobnenie“). „Vyhorieť“Pochádza z angličtiny a znamená niečo ako„ vyhorenie “.
Vlastné idealistické predstavy o práci nezodpovedajú realite, sú na ňu kladené príliš vysoké nároky, dôsledkami sú dezilúzia, frustrácia a apatia (nedostatok vášne).
Postihnutí sú ľudia, ktorí pracujú s inými ľuďmi alebo s nimi alebo sú vystavení vysokému tlaku, napríklad:
- Lekári
- sestry
- Ostatné ošetrovateľské a liečiteľské profesie
- Učitelia
- vzdelávateľ
- Sociálny pracovník
- manažér
- športovec
Asi 10 percent ľudí pracujúcich v podobných alebo podobných profesiách je postihnutých syndróm vyhorenia.
Podľa Freudenbergera a Northa možno syndróm vyhorenia rozdeliť do 12 fáz, aj keď tieto fázy nemusia vždy prebiehať presne v tomto poradí:
- Vstupný faktor do vyhorieť cyklu je nadmerná ambícia. Túžba preukázať sa sa zmení na nutkanie a tvrdohlavosť. Syndróm vyhorenia preto ovplyvňuje najmä ambicióznych a schopných zamestnancov
- Na splnenie vysokých požiadaviek, ktoré si sami stanovia, sa zvyšuje úsilie
- Z hľadiska tejto pripravenosti na konanie je uspokojovanie ich vlastných potrieb čoraz kratšie
- Konflikty sú potlačené, hoci si ich dotknutá osoba uvedomuje
- Potreby týkajúce sa práce mimo zamestnania strácajú na dôležitosti, už pre ne nie je možné získať viac času
- Toto opustenie často už ani nevnímame, prepracovanie a preťaženie sa čoraz viac popiera. Intolerancia a znižujúca sa flexibilita čoraz viac charakterizujú myslenie a správanie
- Nastáva dezorientácia, ale dá sa zakryť cynickým, navonok zdanlivo nezmeneným postojom
- Zmeny v správaní sa stávajú neprehliadnuteľnými, ako napríklad obrana voči kritike, narastajúci emocionálny odchod z pracovného prostredia, nedostatok flexibility.
- Dôsledkom toho môže byť strata vnímania vlastnej osoby, predchádzajúce potreby sa už neuznávajú
- Existuje pocit zbytočnosti, môže sa vyskytnúť úzkosť alebo návykové správanie
- Zvyšujúca sa márnosť a nezáujem charakterizujú posledné fázy, iniciatíva a motivácia sú na nule
- Totálne vyčerpanie, ktoré môže byť životu nebezpečné
Pomer pohlavia: predpokladá sa, že pomer pohlaví je vyvážený za predpokladu zvýšeného výskytu neohlásených prípadov u mužov.
Vrchol frekvencie: choroba sa vyskytuje prevažne medzi 50. a 59. rokom života.
Prevalencia (výskyt chorôb) je 3.3% u mužov a 5.2% u žien (v Nemecku). Prevalencia sa zvyšuje úmerne so sociálnym statusom.
Priebeh a prognóza: syndróm vyhorenia alebo pocit vyhorenia je sprevádzaný dlhotrvajúcimi stavmi absolútnej bezmocnosti a únava. Vyvíja sa dlhší čas. Nakoniec to vedie k strate kvality života a vo väčšine prípadov k sekundárnym ochoreniam, ako sú napr poruchy úzkosti a depresia. Vyhorieť syndróm sa musí brať vážne a musí sa s ním zaobchádzať, už len preto, že sa považuje za rizikový faktor pre depresia. Šanca na zotavenie je lepšia, čím skôr sa problém rozpozná, tým priaznivejší je aj jeho priebeh a prognóza.
