úvod
Pretože „syndróm krčnej chrbtice“ je súhrnný výraz pre bolesť v krčnej chrbtici, ale nepredstavuje definovaný klinický obraz, je ťažké formulovať jednotné cvičenia. V závislosti od štruktúry spôsobujúcej symptómy existujú rôzne prístupy. Pri fyzioterapeutickej liečbe by mala byť štruktúra najskôr definovaná konkrétnymi nálezmi. Existujú však typické príčiny syndrómu krčnej chrbtice, ktoré je možné pomerne rýchlo zlepšiť jednoduchými cvičeniami.
Stručný opis choroby
Je potrebné zdôrazniť, že syndróm krčnej chrbtice je opis symptómov a nie jednoznačná diagnóza. Pojem syndróm krčnej chrbtice neposkytuje žiadne informácie o postihnutých štruktúrach alebo iných príčinách bolesť alebo strata funkcie v oblasti krčnej chrbtice. Syndróm krčnej chrbtice sa často vyskytuje u ľudí, ktorí napríklad pracujú pri počítači alebo neustále predpokladajú určité hlava pozíciu.
Zvyšuje sa hlavné poškodenie krčnej chrbtice predĺženie, ktorý je sprevádzaný napredovaním brady a tým a strečing predných krčných svalov a stláčanie hornej časti krčnej chrbtice v zadnej oblasti. Vzdialenosť medzi bradou a cervikálnymi jamkami sa zvyšuje. Ak máte syndróm krčnej chrbtice, pretože sa často nachádzate v tejto polohe, mali by ste sa vedome snažiť vyhnúť sa tejto polohe v každodennom živote, aby ste chrbtici uľavili. Existujú jednoduché cvičenia, ktoré pôsobia proti predĺženie.
Popis fyzioterapeutickej intervencie (cvičenia)
Pri prvom cvičení-zatiahnutí-je užitočné spočiatku pridať zrkadlo na sebakorekciu. Vykonáva sa protipohyb ku kontrakcii. Pacient stojí vzpriamene alebo sedí vzpriamene na stoličke.
Pri pohľade dopredu sa teraz pohybuje bradou k krk ako keby chcel urobiť a dvojitá brada, Zadná strana hlava a horná krčná chrbtica sa natiahne, chrbtica sa narovná. Je dôležité, aby pohyb vychádzal iba z krčnej chrbtice a horná časť tela zostala v priestore stabilná.
Toto cvičenie môže spôsobiť a zatiahnutím vzadu alebo dokonca vyžarovať do náručia, čo nie je nevyhnutne zlé, pokiaľ sa príznaky nezhoršia. (Poraďte sa, prosím, so svojim terapeutom!) Cvičenie je možné vykonať asi 10 -krát za sebou a ak robí dobre, opakovať ho niekoľkokrát denne.
Aby ste zvýšili účinok zatiahnutia, na konci pohybu môžete ručne vyvinúť ľahký tlak vlastnými rukami. Za týmto účelom umiestnite medzeru medzi palec a index prst na bradu a držať predlaktie čo najviac rovnobežne s podlahou. Na konci aktívneho pohybu jemne zatlačte bradu viac dozadu.
Podobné cvičenie slúži viac na posilnenie ako na mobilizáciu krčnej chrbtice, ale môže byť užitočné aj v prípade syndrómu krčnej chrbtice. Pacient vykoná zatiahnutie (ako je uvedené vyššie) a môže napríklad držať uterák ako odpor s rukami za sebou hlava. Uterák by mal mať stály kontakt so zadnou časťou hlavy a byť mierne napnutý.
Teraz vykoná pohyb proti miernemu tlaku. Počet opakovaní sa nemení v porovnaní s cvičením 1. Na konci pohybu môžete uterák použiť aj na vytvorenie mierneho tlaku na zadnú časť hlavy a udržanie napätia hlavou.
Výsledkom je izometrické napätie, tj svaly sú precvičené bez toho, aby ste videli nejaký pohyb. Konečná poloha je držaná asi 5-10 sekúnd, potom sa napätie uvoľní. Cvičenie sa môže opakovať asi 10 -krát.
Je dôležité, aby uterák ležal na spodnej časti hlavy, nie v spodnej časti krk. Ak má pacient príznaky syndrómu krčnej chrbtice aj počas vedenia auta, je toto cvičenie veľmi vhodné. Namiesto odporu uteráka sa dá veľmi dobre použiť opierka hlavy.
Napätie držíte asi 5-10 sekúnd a potom ho znova uvoľníte. Cvičenie sa môže opakovať až 10 -krát denne. Ďalšou príčinou syndrómu krčnej chrbtice môžu byť tiež nepriaznivé držanie rúk/ramien.
V každodennom živote máme tendenciu častejšie pracovať s rukami pred telom, pričom ramená sú stále viac ťahané dopredu. Napätie a stres často vedú k nevedomému, kŕčovitému zdvihnutiu ramien. Rameno a krk svaly sa napnú a začnú bolieť.
Cvičenia na zmiernenie symptómov začínajú ľahkým krúžením ramena. Vo vzpriamenej polohe v sede alebo v stoji pacient nechá paže voľne visieť, bokom k telu a začne krúžiť s ramenami. Krúženie dozadu je najvhodnejšou metódou, pretože syndróm krčnej chrbtice sa častejšie vyskytuje, keď sú ramená vytiahnuté dopredu (predĺženie) a krúženie dozadu uvoľňuje namáhané štruktúry. Krúženie je možné vykonávať aj striedavo na pravej a ľavej strane.
Ďalším krokom je trénovať vlastné vnímanie napätého držania tela a svaly napnúť tak, že napnete ramená a potom ich uvoľníte. Aby ste to urobili, vedome vytiahnite ramená ďaleko k ušiam, niekoľko sekúnd držte napätie a potom nechajte ramená pri výdychu opäť veľmi uvoľnene klesať, cítite, ako sa vzdialenosť medzi ušami a ramenami opäť zväčšuje. Cvičenie je možné vykonať asi 10 -krát za sebou.
Pohyb je veľmi vhodný na uvoľnenie svaly krku, ktoré sú pri syndróme krčnej chrbtice často napäté. V každodennom živote často preberáme jednostranné polohy, ktoré sú škodlivé pre naše svaly a kĺby. Nutričná situácia svalov je zhoršená nedostatkom pohybu, čo má za následok svalové napätie a bolestivé obmedzenia alebo skrátenie svalov.
Krúženie hlavou je vhodné na mobilizáciu a detonáciu. Nakloňte hlavu na jednu stranu, akoby ste mali medzi uchom a ramenom telefónny prijímač, a potom nechajte hlavu pomaly a kontrolovane krúžiť dopredu na druhú stranu. Na koncoch pohybu môžete polohu krátko držať.
Môžete pocítiť mierne natiahnutie. Pohyb prebieha pokojne a kontrolovane, nemalo by dochádzať k závratom resp bolesť (okrem strečing bolesť). Pohľad zostáva počas cvičenia nasmerovaný dopredu, hlava nie je umiestnená v krku.
Ďalšie cvičenie pri syndróme krčnej chrbtice, ktoré slúži aj na uvoľnite krk svaly, je jednoduchá rotácia. Pacient je vo vzpriamenej polohe v sede alebo v stoji a teraz sa pozerá cez jedno rameno tak ďaleko, ako je to možné. Potom pacient otočí hlavu na druhú stranu bez toho, aby ju naklonil alebo ohýbal, tj pohľad prebieha pozdĺž čiary rovnobežnej s podlahou na druhú stranu.
Pohľad opäť smeruje čo najďalej cez rameno do chrbta. Cvičenie sa vykonáva aj pomaly a kontrolovane, nemalo by dochádzať k závratom ani bolestiam. Ťahanie (strečing bolesť) sa však môže vyskytnúť. Je dôležité, aby ramená zostali počas celého cvičenia vzpriamené a nehýbali s ním. Pohyb prebieha v krčnej chrbtici, horná časť tela zostáva stabilná.
