Zdravé sebavedomie je dôležitou súčasťou duševnej zdravie. V dnešnom svete, kde sa spoločnosť čoraz viac posúva k individualizácii, je to dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.
Čo je to sebaúcta?
Termín sebaúcta znamená naše vlastné interné hodnotenie z hľadiska našej osobnosti, schopností, talentu, silných a slabých stránok. Termín sebaúcta znamená naše vlastné interné hodnotenie z hľadiska našej osobnosti, schopností, talentu, silných a slabých stránok. Do veľkej miery ho živia skúsenosti, ktoré máme počas celého života. Tí, ktorí sa učia v detstva ako hodnotný človek si vybudovať základnú dôveru v iných ľudí, ktorá uľahčí ich ďalší život. Sebaúcta nie je statický stav. Každou novou skúsenosťou, či už pozitívnou alebo negatívnou, sa mení sebaobraz. Skladá sa v zásade z troch zložiek:
Sebapozorovanie: niekto, kto mal v určitých situáciách pozitívne skúsenosti, dôveruje svojim schopnostiam a zvláda situácie pokojnejšie ako niekto, pre koho tieto situácie vyvolávajú úzkosť. Znalosť vlastnej fyzickej príťažlivosti môže tiež posilniť alebo oslabiť sebavedomie. Sociálne porovnania: Okrem introspekcie sa neustále porovnávame aj s inými ľuďmi. Správajú sa ostatní v určitých situáciách podobne? Kto je lepší a prečo? To má následne vplyv na sebaúctu. Spätná väzba: Keď sme uznávaní, obdivovaní a chválení, zvyšuje sa sebaúcta. Kritika ostatných a problémy s nimi môžu podkopať sebaúctu.
Funkcia a úloha
Pozitívna sebaúcta je zdrojom pevnosť pre náš každodenný život. Chceme vedieť: Kto som? Čoho som schopný? Aký som cenný? Ľudia, ktorí vedia kladnú odpoveď na tieto otázky, majú posilňujúci základ. Pocit svojich silných stránok je dôležitým kľúčom k životnej spokojnosti človeka, zdravie a úspech. Zlá alebo kolísavá sebaúcta môže na druhej strane človeka ochromiť a oslabiť natoľko, že depresia. Spoľahlivý psychologický základ nám pomáha lepšie odolávať každodenným požiadavkám, od chorôb, odlúčenia / rozvodu, nezamestnanosti až po zvládanie (prírodných) katastrof. Aby človek zostal schopný konať, potrebuje určitú vnútornú dôveru. Najmä v časoch rastúcej individualizácie je dôležité stabilné vnútro, aby si človek uvedomil svoju vlastnú hodnotu. Pozitívna sebaúcta sa dá parafrázovať ako sebaúcta, sebadôvera, sebapresadzovanie atď. Bez ohľadu na to, aké termíny sú zvolené, účinok zostáva rovnaký. Ľudia s dobrou sebaúctou majú dobrú dôveru vo svoje vlastné schopnosti, a preto je pre nich ľahšie riskovať ako neistých ľudí. Aj oni môžu zlyhať, ale príčiny zlyhania hľadajú nielen v sebe, ale aj vo vonkajších okolnostiach, na ktoré máme iba obmedzený vplyv. Pretože majú pocit, že môžu vyjadrovať aj želania a potreby, cítia sa celkovo spokojnejší ako sebavedomí ľudia. Ľudia, ktorým chýba sebavedomie, si nie sú istí svojimi schopnosťami a silnými stránkami. Z tohto dôvodu majú tendenciu vyhýbať sa riziku a vyhýbať sa zložitým úlohám, pretože nie sú takí schopní vyrovnať sa s porážkami a zvyčajne ich pripisujú svojim vlastným nedostatkom. Majú malú dôveru v seba a ľahko rezignujú. Pretože ich nízke sebavedomie o to viac vyžaduje vonkajšie uznanie, neukazujú, z čoho sú vyrobené, a preto ich okolie často podceňuje. Tiež nechcú pútať nepríjemnú pozornosť.
Choroby a sťažnosti
Ako spoločenská bytosť sme do istej miery všetci závislí od uznania iných ľudí. Avšak tí, ktorí robia svoju vnútornú hodnotu zásadne závislou od vonkajšieho uznania, sú vystavení obrovskému tlaku, aby vždy potešili ostatných, a sú ochotní urobiť takmer akýkoľvek ústupok, aby získali toto uznanie. Ak toto uznanie neprichádza alebo je vyjadrená kritika, títo ľudia reagujú veľmi ľahko a interpretujú to ako odmietnutie svojej osoby. Vďaka tomu sa cítia menejcenní a môže sa dokonca vyvinúť výrazný komplex podradnosti. Vo výsledku je možné cítiť vnútorné nutkanie, ktoré túto podradnosť vyrovná a o to viac presvedčí ostatných o vlastných úspechoch. U mužov tento pocit často vedie k nezdravému workoholizmu, pretože sú viac závislí od postavenia ako ženy. Keď je poškodená sebaúcta, je ťažké navonok pôsobiť sebavedome. Vždy existuje strach z toho, že nedokážeme uspokojiť požiadavky druhých alebo sa strápni. U niektorých ľudí tieto obavy zachádzajú tak ďaleko, že sa u nich vyvinie skutočné sociálna fóbia a vyhýbať sa iným ľuďom. Odstúpením však zhoršujú svoj problém, pretože potom úplne chýba vonkajšie uznanie, ktoré je pre nich také dôležité. Výsledkom je začarovaný kruh, ktorý často vedie k závažným depresia a dokonca aj samovražedné sklony. V týchto prípadoch je potrebné urgentne vyhľadať radu lekára. V tomto bezpečnom rámci sa môže pacient ideálne naučiť dokonca otvárať sa vo svojej nedokonalosti, ktorú má v konečnom dôsledku každý človek. Naša súčasná optimalizačná spoločnosť však čoraz viac odrezáva sebaúctu ľudí so všeobecne pozitívnym pocitom seba samého. Kvôli neustálej požiadavke vydávať všade všade to najlepšie, inak sa to považuje za neúspech, aj ľudia s pozitívnym sebavedomím sú často systematicky tlačení do vyhorieť.
