Príloha: Štruktúra, funkcie a choroby

Slepé črevo sa nachádza opäť na začiatku hrubého čreva a má tvar „slepej uličky“. Jeho lekárskym termínom je slepé črevo alebo slepé črevo. Dodatok je najznámejší pre zápal slepého čreva.

Čo je to slepé črevo?

Infografika zobrazujúca anatómiu a umiestnenie zápal slepého čreva. Kliknutím obrázok zväčšíte. Prvá časť hrubého čreva, ktorá sa nachádza vpredu vpravo iliakálny hrebeň, je menej známy pod svojím lekárskym názvom „caecum“ ako pod bežnejším pojmom slepé črevo. Tento názov pochádza zo skutočnosti, že hrubé črevo končí v tomto bode „naslepo“ (z latinčiny: caecus = slepý), tj jednoducho končí asi po 6-8 cm v jednom smere. So šírkou asi 7 cm je slepé črevo ako najširšia časť z celého dvojbodka, je teda akousi predizbou pre priamo susednú stúpajúcu časť hrubého čreva, stúpajúcu hrubú črevo.

Anatómia a štruktúra

Na ľavej strane je znak tenké črevo prechádza ileocekálnou chlopňou (tiež nazývanou „Bauhinova chlopňa“) do slepého čreva, čo je tiež viditeľné vo forme malého výbežku. Dolný koniec, striktne povedané, začiatok dvojbodka, možno lokalizovať zvonka nakreslením pomyselnej čiary medzi pupkom a predným pravým koncom iliakálny hrebeň. Približne v strede tejto čiary sa nachádza „McBurneyov bod“, v ktorom slepé črevo opúšťa slepé črevo. Toto sa často mylne označuje ako príloha a zápal prílohy (zápal slepého čreva) nie je, prísne povedané, skutočná „apendicitída“. Dodatok obsahuje vo svojej štruktúre steny veľa lymfatického tkaniva, a preto hrá dôležitú úlohu pre imunitný systém proti antigénom, ktoré sú absorbované prostredníctvom tráviaci trakt. Dodáva sa hlavne zo slepého čreva tepna predná (predná apendikálna artéria) a zadná artéria céka (zadná apendikálna artéria), ktoré pochádzajú z ileokolickej artérie. Rovnako ako zvyšok hrubého čreva, aj slepé črevo, na rozdiel od tenké črevo, nemá klky. Tu dochádza k zväčšeniu plochy, ktorá je taká dôležitá pre črevnú činnosť, ako v celom hrubom čreve, prostredníctvom takzvaných krypt a haustry, ktoré sa tvoria zvrásnením výstelky hrubého čreva.

Funkcie a úlohy

Slepé črevo evolučne hralo v minulosti zásadnú úlohu pri trávení zložiek potravy bohatých na vlákninu u ľudí a doteraz to robí u bylinožravcov. Avšak ľudské strava sa veľa zmenilo, nielenže dnes jeme viac mäsa, ale pripravujeme aj jedlo oveľa stráviteľnejšie a ľahšie stráviteľné. Dodatok je teda iba rudimentárny alebo už nie je prítomný u ľudí a čistých mäsožravcov, zatiaľ čo u bylinožravcov je dokonca čiastočne dlhšie výrazný ako u ľudí. Dodatok navyše slúži ako rezervoár bakteriálnej kolonizácie hrubého čreva. Plní tiež dôležitú funkciu podporou črevnej flóry a jej symbiotických baktérií v „krízových dobách“:

Pri ťažkých hnačkových ochoreniach, pri ktorých sa cele črevná flóra sa často ničí baktérie môže prežiť v slepom čreve. Sú tak opäť k dispozícii na kolonizáciu črevná flóra po prekonaní choroby.

Choroby, sťažnosti a poruchy

Okrem chorôb, ktoré môžu mať vplyv na celú dvojbodka a teda aj dodatok (napr. ulcerózna kolitída, Crohnova choroba, rakovina hrubého čreva), v skutočnosti existuje iba jedna známa choroba, ktorá sa obmedzuje iba na slepé črevo: apendicitída, čo je zápal vermiformného slepého čreva slepého čreva. Vyskytuje sa najčastejšie u detí a dospievajúcich. Skutočná apendicitída (typhlitis) však existuje, iba ak sú časti dodatku za dodatkom ovplyvnené zápal. Najčastejšie príčiny zápalu slepého čreva sú infekcie s patogény alebo prekážka faekalitmi alebo inými cudzími telesami (napr. čerešňové kamene). Pri diagnostike sa venuje osobitná pozornosť závažnosti bolesť okolo pupka a v žalúdok oblasti. Tu je bod McBurney, na ktorý je pacient obzvlášť citlivý bolesť v prípade apendicitídy prichádza opäť do hry ako dôležitý bod počas palpácie (palpácie). V priebehu času, zápal slepého čreva môže viesť od mierneho podráždenia cez silný zápal až po perforáciu steny (perforáciu do voľnej brušnej dutiny) a teda až zápal pobrušnice, ktoré, ak sa neliečia, môžu byť život ohrozujúce. V súčasnosti sa zapálený prívesok odstráni pomerne nenápadne pomocou laparoskopických chirurgických metód, aby bol pacient zvyčajne po niekoľkých dňoch fit a pripravený na akciu.