Nie nadarmo sa o stave radosti hovorí, že patrí lepšie zdieľať. Pocit radosti v reakcii na krásne chvíle alebo situácie pôsobí ako dar, vyvoláva úsmev alebo smiech. Stavmi radosti sú veselosť, potešenie, sviežosť, pohoda, dôvera a optimizmus. Nálada je zvýšená. Život sa považuje za krásny.
Čo je to radosť?
Pocit radosti v reakcii na krásne chvíle alebo situácie pôsobí ako dar, vyvoláva úsmev alebo smiech. V skutočnosti je radosť ako základná emócia podmienená geneticky. Telo reaguje na tento pocit uvoľnením endorfíny, ktoré vyvolávajú pocit šťastia, a preto sa im hovorí aj šťastie hormóny. Radosť je okamih vnútorného pokoja, ktorý sa prejavuje ako istota, že dokážeme všetko dosiahnuť alebo že zvládneme ciele, ktoré sme si stanovili. Táto emócia nie je trvalým stavom, ale je cítiť, keď sú uspokojené potreby. Vyjadrenie radosti môže byť jemné, ale aj bujné, až po vydaný výkrik radosti. Telo sa pri tom uvoľní, cíti sa odlúčené, oslobodené. Pocit radosti kontrastuje s pocitom smútku. Bez tejto zmeny by človek nebol schopný vnímať rôzne emócie, neuchopil by kontrast. Preto niekedy môže byť jednoducho šťastný z toho, že je šťastný. Radosť sa vyskytuje v rôznych formách, môže to byť ustavičná udalosť, ktorá sa nazýva radosť zo života, predstavujúca si udalosť, ktorá ešte nenastala, a stáva sa očakávaním, ale môže byť aj Schadenfreude, ktorá sa dá pobaviť nešťastím druhých.
Funkcia a úloha
Už pre starých filozofov bola radosť dôležitým životným cieľom. Grécky Epikuros je považovaný za filozofa radosti alebo jednoduchého šťastia. Niektorí kritici si omylom zamenili Epikurove výroky s hedonizmom, čo opäť ukazuje, ako blízko je radosť a hedonizmus. Epikuros však uviedol, že cieľom bol blažený život. Človek by urobil všetko preto, aby necítil ani jedno, ani druhé bolesť ani vzrušenie. Podobne uvažujú aj budhisti. Z prostriedkov rozjímanie a všímavosť, treba dosiahnuť stav radosti a spokojnosti. Toto sa deje prostredníctvom reflexie a sebapoznania a je sprevádzané zdieľaním radosti, súcitu s blížnym. Dosiahnutie šťastia, radosti a vyvážiť staňte sa tu cieľom. Je potrebné sa vyhnúť utrpeniu. V skutočnosti radosť pôsobí ako magnet. Kto je radostný, vyžaruje tento pocit, mení sa prostredníctvom tejto emócie. Aj keď vnútorná radosť nie je okamžite rozpoznateľná, prejaví sa to v uvoľnenej tvári alebo pokojných pohyboch. Skutočná radosť vždy spôsobí úsmev, a to nielen vo výraze pier, ale aj v celej charizme. Ľudí láka radosť. Radostný človek sa stáva tolerantnejším a trpezlivejším. Chvíľu radosti je možné zamerať. Už v kresťanstve bola skutkom milosrdenstva služba radosti. Človek prežíva vnútorné uspokojenie prostredníctvom pomoci, ktorú poskytuje ostatným. Tiež si uvedomuje, že život je dar. Radosť vyvoláva vďačnosť. Aj schadenfreude je normálny psychologický jav každodenného života a niekedy je dobré uznať, že určité dosiahnuté ciele boli úspešné. Zlyhanie ostatných odráža vlastný úspech. Niektorí ľudia sa dokonca tešia z nešťastia svojich blížnych a zabúdajú, že život nie je nikdy rovnaký a že ani oni nikdy nie sú nešťastím ušetrení. Schadenfreude sa však môže konať aj otvorene, ako výsmech, irónia alebo sarkazmus.
Choroby a choroby
Rovnako ako radosť je súčasťou každodenného života zdravých ľudí, aj keď nie každý deň, existujú aj ľudia, ktorí nie sú schopní radosti. Príznaky sú bez radosti a depresia. Žiadny cieľ, žiadna iná osoba, žiadna nálada nemôže vyvolať emóciu radosti. V psychológii je človek, ktorý má bujaré záchvaty povznesenia a výbuchy radosti sprevádzané následnými pochmúrnymi okamihmi a hlbokým smútkom, maniodepresívny. Bujará ľahkovážnosť sa javí ako patologická, až keď sa prejaví v prehnanej podobe. Ak sa zdravý človek stretne s maniodepresívom, nadšenie sa rýchlo zdá neprimerané a neznesiteľné. Emócia sa zdá byť prehnaná. Netečnosť je preto porucha nálady alebo známka alarmujúceho zmeny nálady. Osoba náchylná na depresia nie je schopný prežiť nezainteresovaný život alebo emocionálne reagovať na radostnú udalosť. Súcitná radosť pre ostatných nemôže byť možná, ak človek nemá radosť ani zo svojich vlastných pomerov, rovnako ako je len ťažko možné milovať druhých bez toho, aby sa milovali alebo si aspoň nevážili samého seba. Nedostatok radosti vedie k apatii, skľúčenosti, skľúčenosti a rezignácii. Na túto neschopnosť radosti reaguje celá myseľ a telo. Ponurosť sa tiež prejavuje najmä vyčerpaním.
