Znovu a znovu sa objavujú také nadpisy: „Opatrovateľ zabíja obyvateľa domova s opatrovateľskou službou“ alebo „Škandál v domove s opatrovateľskou službou - obyvatelia mučení a nedostatočne obslúžení“. Zakaždým, keď dôjde k protestu obyvateľstva, zakaždým urobia politici a odborníci vyhlásenia. Čo však vedie k násiliu voči ľuďom, ktorí potrebujú starostlivosť? Vraždy a zabitia nie sú v domovoch dôchodcov a opatrovateľských ústavách na dennom poriadku; agresia voči opatrovateľom sa vyskytuje aj doma. Kedy a kde sa začína násilie v starostlivosti?
Aklimatizácia na zmenenú životnú situáciu
V súčasnosti potrebujú starostlivosť v Nemeckej spolkovej republike asi 2 milióny ľudí. Ktokoľvek, kto potrebuje starostlivosť, čelí úplne novej životnej situácii. V závislosti od stupňa svojej potreby starostlivosti sa musia vzdať svojej nezávislosti a sú závislí na pomoci ostatných pri zvládaní každodenného života. Frustrácia a hnev, dokonca ani agresia, nie sú neobvyklé, minimálne v počiatočnej fáze. Personál musí byť schopný vyrovnať sa s týmito emóciami zo strany osoby, ktorá potrebuje starostlivosť, ako aj s fyzickými obmedzeniami, ktoré tvoria potrebu starostlivosti. Potom sú tu príbuzní: často sa cítia vinní, pretože sa už nemôžu alebo nechcú starať o člena rodiny doma. Tieto tri skupiny sa spoja, keď človek potrebuje starostlivosť. Všetky sú zakomponované do systému poistenia dlhodobej starostlivosti, ktorý sa primárne zameriava na ekonomické aspekty starostlivosti.
Čo je to násilie?
Zjavná agresia proti ľuďom, ktorí potrebujú starostlivosť, až po vraždy, lúpeže a podvody, vrátane, sú napriek všetkým senzačným správam zriedkavé. Toto násilie napriek tomu existuje a niekedy sa ohlási skôr: Podľa štúdie Wittenerovho profesora psychiatrie Dr. Karla nohy Chefarzta z PC. Marien - nemocnica v Hamme a majiteľka kresla pre psychiatriu na univerzite vo Witten / Herdecke je tu jedna, ktorá má opateru „cynickej strnulosti“ oproti okupácii, čo sa prejaví už pomerne ďaleko pred skutočným činom v brutálnom jazyku a sebaizolácii v rámci pracovnej skupiny. Podľa Beina jednou z možností včasného odhalenia a prevencie násilných činov v ošetrovateľstve je pracovná atmosféra, v ktorej môžu klinickí pracovníci tiež hovoriť otvorene o ich agresívnych predstavách. Takáto kultúra otvorenej diskusie však v nemocniciach a domovoch dôchodcov prakticky absentovala.
Jemné násilie
Násilie v ošetrovateľskej starostlivosti je však zvyčajne oveľa jemnejšie a často sa ani nechápe ako agresia. Porušenie zmyslu pre hanbu, nedostatok výživy, zanedbanie hygieny, slovné útoky a fyzické napadnutie vo všetkých odtieňoch sú uvedené v zozname poplatkov. Neoprávnené obmedzovanie, preukázateľne ešte častejšie v noci ako cez deň, v ktorom sú pripútaní pacienti, ktorí potrebujú starostlivosť, je trestným činom pozbavenia osobnej slobody podľa trestného zákona. Agresia je tiež v hre, keď sú pacienti kovaní bez dovolenia alebo zakázané hovoriť a zbavený pozornosti.
Často nie pri vedomí
V mnohých prípadoch sa tieto výpadky nestávajú vedome. Bremeno každodenného riadenia úloh neumožňuje zamestnancom v mnohých opatrovateľských zariadeniach zameraných na ziskovosť dostatok času na to, aby individuálne a intenzívne reagovali na svoje náklady. Je potrebné osloviť starých chorých ľudí a poskytnúť im osobnú starostlivosť. V mnohých prípadoch príbuzní nie sú ochotní alebo schopní byť touto kontaktnou osobou. Preto by v domovoch dôchodcov a opatrovateľských ústavoch muselo byť oveľa viac času a personálu na individuálnu starostlivosť o pacientov.
Ťažká rovnováha
Obvinenie (aj keď jemného) násilia voči starším ľuďom má však svoju stránku, ktorá je vo verejnej diskusii často prehliadaná. Domovy a opatrovatelia majú povinnosť poskytovať starostlivosť, ktorú obvykle radi plnia. Čo však robiť, keď napríklad starší človek s demenciou odmieta jesť rukami a nohami? Čo ak sa pacient ležiaci v stolici a moči nemôže umyť a nenechá sa umyť? Ako postupujete s pacientmi, ktorí sa búria a napádajú svojich spoluobčanov alebo dokonca ošetrovateľský personál?
Vysoký počet neohlásených prípadov
Presný rozsah násilných činov v domovoch dôchodcov a opatrovateľských ústavoch nie je známy. Počet neohlásených prípadov však odhaduje ako veľmi vysoký Kuratorium Deutsche Altershilfe (KDA), Deutscher Berufsverband für Altenpflege (DBVA) a Sozialverband Reichsbund (RB), ktoré spojili svoje sily už v roku 1998 v rámci spoločnej iniciatívy proti násilie v domovoch dôchodcov. Presné čísla ani štúdie o tom nie sú k dispozícii. Z obavy pred represáliami dotknuté obete, ich príbuzní a tiež zamestnanci často mlčia. Na konci roku 2001 Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva so sídlom v Štrasburgu vyjadril výraznú kritiku nemeckých opatrovateľských domovov. Štrasburg uviedol, že až 85% obyvateľov nemeckých opatrovateľských ústavov je podvyživených a každý tretí z nich trpí dehydratácia pretože sa podáva príliš málo tekutiny. Lekárska služba ako domáca kontrola nad zdravie poisťovne na ceste, nepovažuje existujúce deficity kvality za jednotlivé prípady, ale za problém podmienený štruktúrou. Samotnú lekársku službu kritizujú domáci manažéri: Je zodpovedná najmä za zaradenie do poistenia ošetrovateľskej starostlivosti, a teda aj priamo za prostriedky, ktoré sú k dispozícii domom starostlivosti.
Vyčerpanosť, prepracovanosť, nedostatok kvalifikácie
Vyčerpanie, prepracovanosť a neprimeraná kvalifikácia ošetrovateľského personálu sú na prvom mieste v zozname príčin nedostatkov v starostlivosti o starších ľudí. Počet obyvateľov ošetrovateľského domu trpiacich demencie a duševná choroba neustále rastie a bude sa zvyšovať aj v nasledujúcich rokoch. Súčasne je fluktuácia zamestnancov veľmi vysoká: iba máloktorí zostávajú na svojich pracovných miestach dlhšie ako 5 rokov, pretože nie sú schopní zvládnuť fyzické a psychologické požiadavky. Odborníci vidia 50% kvótu kvalifikovaného personálu uvedenú v nariadení o domácich zamestnancoch iba ako dolnú hranicu. Domnievajú sa, že na výrazné uľahčenie situácie v nemeckých domácnostiach je nevyhnutný pomer najmenej 60%. Predovšetkým však chýba kvalifikácia domácich pracovníkov v odbore „psychiatria“. Nemecké profesijné združenie pre geriatrickú starostlivosť už samo požiadalo o rozsiahlejšiu kvalifikáciu v psychiatrickej gerontológii. „Okrúhly stôl“, ktorý v roku 2003 novo zriadili federálni ministri Renate Schmidt (rodinné záležitosti a starší občania) a Ulla Schmidt (zdravie) zlepšiť úroveň ošetrovateľskej starostlivosti je zaoberať sa kvalitatívnymi aspektmi ošetrovateľskej starostlivosti v starobe do roku 2005, hoci zákon na zabezpečenie kvality ošetrovateľskej starostlivosti je v platnosti už od roku 2002. Zriadenie okrúhleho stola sa stretlo s nepochopením mnohými zúčastnenými, pretože podľa ich názoru sú špecifikácie už adekvátne opísané v novom zákone. Oveľa dôležitejšie je zásadné preorientovanie sa v cieľoch a zámeroch starostlivosti o seniorov, ktoré kladie na prvé miesto kvalitu života a rešpekt k individualite v starobe.