Je známe, že žiak sa zmení, akonáhle dôjde k vystaveniu silnému alebo slabému svetlu. Efekt nastane napríklad vtedy, keď niekto vyjde z jasného denného svetla do tmavej miestnosti. Týmto spôsobom sa oko vždy prispôsobí svojmu prostrediu. Toto je pupilárny reflex, tiež známy ako adaptácia na svetlo alebo tmu, ktorý nastáva vždy, keď oko potrebuje na ochranu sietnice, známej tiež ako sietnica, pred nadmerným vystavením svetlu. Reflex prebieha nevedome a využíva sa aj v lekárskej oblasti. Štandardným diagnostickým postupom v prípade núdze je žiak test. Vykonáva sa to pomocou baterky alebo pupillometra na vyskúšanie toho, ako oko reaguje. Pretože pupilárny reflex je riadený pomocou mozog, čo umožňuje diagnostiku mozgovej aktivity a vedomia, aby bolo možné lepšie posúdiť pacienta stav.
Čo je pupilárny reflex?
Pupilárny reflex, tiež známy ako adaptácia na svetlo alebo tmu, nastáva vždy, keď oko potrebuje chrániť sietnicu, ktorá sa tiež nazýva sietnica, pred prílišným svetlom. The žiak je vizuálne otvorenie oka, ktorým svetlo vstupuje do vnútra oka. Viditeľná zmena veľkosti zrenice, keď do nej vstupuje svetlo, je reflexom kosatec. Do pupilárneho reflexu sú zapojené tretie mozgové a optické nervy. V sietnici prebieha príjem stimulu. V tomto procese môže zrenica zúžiť alebo rozšíriť a regulovať dopadajúce svetlo cez kosatec svaly. Oko sa pri rôznom osvetlení naďalej snaží vytvárať obrázky. Týmto sa upraví veľkosť zrenice kosatec, ako clona fotoaparátu, na prevládajúce svetelné podmienky. Stáva sa to hneď, ako fotoreceptory sietnice vnímajú svetlo. Sieťka je senzorická oblasť oka a používa sa na vnímanie všetkých svetelných podnetov. Má vidiacu a slepú časť. Počas dopadu svetla nemôže byť zrenica nikdy úplne uzavretá; namiesto toho je vizuálna clona v silných svetelných podmienkach extrémne zúžená, čo sa označuje ako mióza. Naopak, keď sa zrenica rozšíri, ide o mydriázu. Tieto procesy prebiehajú biochemicky v senzorických bunkách, ktoré sú zase kužeľmi a tyčinkami sietnice. V tomto procese prenášajú gama bunky informácie, ktoré dopadajú na svetlo, cez optický nerv do oblasti jadra stredného mozgu, kde sú zase spojené vlákna, aby vytvorili reflex. Keď hovoríme o inervácii, hovoríme o zásobe nervy do orgánov alebo tkanív. Zrenica sa rozširuje v dôsledku sympatickej inervácie svalu dilatátora pupillae. Tento sval leží na pigmentovom letáku dúhovky a slúži ako antagonista svalu pupka zvierača, ktorý je zase zodpovedný za zúženie zrenice. V tomto prípade dochádza k parasympatickej inervácii. Sval zvierača pupillae sa nachádza v zadnej časti strómy dúhovky a má retikulárne vlákna. V takom prípade sa reflex dúhovky zvyčajne vyskytuje v obidvoch očiach súčasne, aj keď svetlo vstupuje iba do jedného z dvoch zreničiek.
Funkcia a úloha
Sietnica je vybavená rôznymi bunkami citlivými na svetlo, ktoré naopak reagujú na rôzne spektrálne rozsahy. Preto oko dokáže nielen rozlišovať medzi svetlým a tmavým, ale tiež vykonávať prírodnú bielu farbu vyvážiť. Neustálu zmenu farebnej teploty prostredia teda vidiaci človek ťažko zaznamená. Žiak nereaguje iba reflexom, keď na neho dopadne svetlo. Žiak sa tiež rozširuje alebo sťahuje, keď drogy alebo sa užívajú lieky, takže pupilárny reflex nám môže povedať veľa o stave vedomia dotknutej osoby. Napríklad pupilárny reflex je tiež vážne narušený, keď osoba trpí ťažkou formou hlava zranenia. V komatóznych stavoch alebo na začiatku klinickej smrti už pupilárna odpoveď nenastáva. Ak reflex na ktoromkoľvek zrenici zlyhá, môže to byť tiež spôsobené a mozog nádor alebo mozgové krvácanie.
Choroby a podmienky
Poruchy reflexu zrenice sa vyskytujú v aferentných a eferentných formách. Aferentné poruchy pupilárneho reflexu sú poruchy, ktoré zahŕňajú prenos signálu z oka do mozog. Eferentné poruchy zahŕňajú reverznú dráhu, narušený prenos signálu z mozgu do oka. Pri aferentných poruchách, napr optický nerv je poškodený, potom okamžite po zasiahnutí svetla do postihnutého oka nedôjde k žiadnej pupilárnej reakcii. Podobne, ak je poškodená eferentná končatina, už nedochádza k zúženiu zrenice. Môže to byť napríklad v prípade poškodenia tretieho hlavového nervu, ktorý je okrem iného zodpovedný aj za pohyb očnej gule. Poškodenie sietnice zase vedie k nesprávnej reakcii šírky zrenice, pretože k prenosu prijatých svetelných podnetov už nedochádza. Ak optický nerv je poškodený, zrenica už adekvátne nereaguje na zmeny svetelných podnetov. Môže to nastať pri patologických zmenách v mozgu plavidlá, podobne aj s nádormi, ktoré ležia na optickom nervu alebo v jeho blízkosti a vyvíjajú na ne tlak. Rovnako sa také poškodenie vyskytuje aj pri chorobe roztrúsená skleróza. Eferentné poruchy môžu tiež rušiť príslušné svaly a nervy. Svaly upravujú zrenice a nervy ich zásobujú. Ak je porucha prítomná, zrenice sú nerovnaké a medicína to označuje ako anizokoria. Napríklad pravá zrenica môže byť rozšírená, zatiaľ čo ľavá je zúžená alebo normálna. Vyskytujú sa tiež poruchy svalov, ktoré regulujú šírku zrenice. Môže to byť spôsobené vonkajším poranením alebo chorobami ako napr cukrovka or Lyme choroba. Parasympatická inervácia je naopak zvyčajne narušená, keď nervové poškodenie je prítomný. V medicíne sa to označuje ako pupillotonia. Aj tu je možné žiakov variabilne rozširovať. Príčinou je nesprávne nasmerovaná inervácia pupilárneho svalu. Ak je narušená sympatická inervácia, jedná sa o Hornerov syndróm, ktorý sa zvyčajne vyskytuje jednostranne. Medzi príznaky patrí mióza, ovisnutie očné viečko, alebo očná guľa, ktorá je zasunutá ďaleko na obežnú dráhu. Toto sa potom označuje ako enophthalmos.
