Fáza remodelácie: funkcia, úlohy, rola a choroby

Fáza remodelovania je konečnou fázou päťfázového sekundárneho zlomenina liečebný proces. Počas tejto fázy stará kosť hmota je odstránený a nová kostná látka je vytvorená súčasnou aktivitou osteoklastov a osteoblastov. V osteoporóza, aktivita osteoblastov a osteoklastov je narušená.

Aká je fáza prestavby?

Fáza remodelovania je konečnou fázou päťfázového sekundárneho zlomenina liečebný proces. Zahŕňa súčasnú aktivitu osteoklastov a osteoblastov na odstránenie starej kosti hmota a vybudovať novú kostnú látku. Úplné odrezanie kosti nepriamou alebo priamou silou sa tiež nazýva a zlomenina, V prípade a zlomenina kostísa vytvoria dva alebo viac fragmentov, ktoré je možné obvykle spojiť terapeuticky. Zlomeniny kostí sú buď priame primárne alebo nepriame sekundárne zlomeniny. Pri priamych zlomeninách sú konce zlomeniny priamo pri sebe. Pre nepriame zlomeniny je naopak charakteristická medzera medzi koncami zlomeniny. Hojenie zlomenín je primárne alebo sekundárne v závislosti od typu zlomeniny. Výsledkom sekundárneho hojenia zlomeniny je vytvorenie viditeľného mozoľ, známa tiež ako kostná jazva. Sekundárne hojenie zlomenín prebieha v piatich fázach. Zranenie a zápal fázy nasleduje granulačná fáza a mozoľ kalenie. Na konci sekundárneho hojenia zlomeniny je takzvaná remodelačná fáza, ktorá pozostáva z modelovacích a remodelačných procesov. V tomto procese kosť rastie presne toľko, koľko sa resorbuje. Stabilný kostný systém sa tak v organizme udržuje aj po zlomeninách s dobrým hojením.

Funkcia a úloha

Redomodelácia kostného tkaniva sa používa na vytvorenie nového kostného tkaniva a na odstránenie starého kostného tkaniva. Tento proces je relevantný pre liečenie nepriamych zlomenín. Vyskytuje sa však aj v tele nezávisle od zlomenín, aby sa kostné štruktúry prispôsobili stresu. Okrem osteoklastov sú do procesu zapojené aj osteoblasty. Osteoklasty sú bunky s viacerými jadrami. Vznikajú fúziou mononukleárnych progenitorových buniek v kostná dreň a sú súčasťou mononukleárneho-fagocytového systému. Patria teda k bunkám retikulárnej spojivové tkanivo. Medzi ich úlohy patrí hlavne degradačná práca na kostnej látke. Tvorbu kostí na druhej strane uskutočňujú osteoblasty. Tieto bunky vznikajú z nediferencovaných buniek mezenchýmu a sú tak embryonálne spojivové tkanivo bunky. Prichytávajú sa ku kosti v a koža vrstevnatým spôsobom a tvoria tak základ pre novú kostnú hmotu. Tento základný rámec sa nazýva aj kostná matrica a je tvorený sekréciou typu 1 kolagén a vápnik fosfáty alebo uhličitany do intersticiálneho priestoru. Počas tvorby kostí sa osteoblasty stávajú skeletom osteocytov bez schopnosti delenia. Toto lešenie mineralizuje a je naplnené vápnik. Sieť osteocytov je začlenená do novo vytvorenej kosti. Ako mechanizmus opravy fáza remodelovania minimalizuje opotrebovanie kostí a udržuje stabilnú a funkčnú kostru pre človeka. Štrukturálne poškodenie z každodenných stresov sa koriguje prestavbou a mikroarchitektúra kosti sa prispôsobuje stres podmienky. Pri hojení zlomenín zohráva remodelácia úlohu hlavne vo forme mozoľ prestavba. Výsledkom remodelačných procesov je plne nosná kosť. Počas remodelácie osteoklasty rozkladajú kostnú matricu a osteoblasty vytvárajú novú kostnú látku prostredníctvom medzistupňa osteoidu. Osteoklasty sa lyticky vŕtajú do kostnej matrice enzýmy ako je katepsín K, MMP-3 a ALP, kde tvoria resorpčné medzery. V poliach s asi 50 bunkami vylučujú osteoblasty novú kostnú matricu. Ako proces pokračuje, táto kolagénna matrica je zvápenatená, čo vedie k stabilnej kosti. Pravdepodobne procesy remodelovania podliehajú nadradenej kontrole, ktorá sa nazýva aj spájanie. Presné regulačné mechanizmy remodelácie však zatiaľ nie sú známe.

Choroby a poruchy

Remodelácia hrá úlohu pri chorobných stavoch, ako je senilný stav osteoporóza. Hustota kostí poklesy pri tomto ochorení. Kostná látka sa nadmerne rýchlo rozpadá osteoporóza. Osteoblasty len ťažko dokážu držať krok s hromadením novej látky. Vďaka tomu sú pacienti náchylnejší na zlomeniny. Okrem toho telo stavcov zlomeniny, zlomeniny stehennej kosti v blízkosti bedrový kĺb, zlomeniny polomeru v blízkosti zápästiea zlomeniny ramennej kosti hlava často vyskytujú. Zlomeniny panvy sú tiež častým príznakom osteoporózy. Najbežnejšou príčinou osteoporózy je nedostatočná tvorba kostí počas prvých troch desaťročí života. Až do veku asi 30 rokov sa kostná látka permanentne zvyšuje v dôsledku aktivity osteoblastov. Zdravý človek si za prvé tri desaťročia života vytvorí toľko kostnej látky, že zvýšený rozpad v ďalších desaťročiach života nespôsobí žiadne komplikácie. Skutočnosť, že pacienti s osteoporózou si v skorších desaťročiach života vytvorili príliš málo kostnej látky, môže mať rôzne dôvody. Svoju úlohu môže hrať napríklad výživa. Ďalšími možnými príčinami sú zápalové alebo hormonálne ochorenia. Osteoporóza nie je jediným ochorením, ktoré môže spôsobiť problémy pri modelovaní a prestavovaní. Procesy osteoklastov alebo osteblastov môžu byť tiež narušené, napríklad v dôsledku genetických faktorov. Napríklad pri pycnodysostóze je aktivita osteoklastov výrazne znížená. To isté platí pre polycystickú lipomembranóznu osteodyspláziu alebo Nasu-Hakolovu chorobu. Zvýšená aktivita osteoklastov je prítomná v hyperparatyroidizmus, Pagetova choroba, Alebo aseptická nekróza kostí. Reumatoidné artritída, osteogenesis imperfecta alebo nádory obrovských buniek môžu tiež spôsobiť nadmernú aktivitu. Dysregulované aktivity osteoblastov naopak hrajú úlohu predovšetkým v množení kostí. Napríklad degenerácia osteoblastov môže spôsobiť osteoblastómy, a teda určitý typ rakovina kostí.