Ako sa diagnostikuje hrudník?
An röntgen hrudníka sa nazýva aj röntgenový hrudník. Používa sa na hodnotenie štruktúr a orgánov nachádzajúcich sa v truhla oblasti a umožňuje tak diagnostiku niektorých chorôb. V Röntgen hrudníka, môže rádiológ posúdiť pľúca, veľkosť srdcesa kričalsa membrána a mediastíno. Okrem toho sú na röntgenových snímkach zreteľne viditeľné najmä kostné štruktúry.
Z tohto dôvodu Röntgen hrudník sa tiež používa na hodnotenie rebrá, kľúčna kosť, hrudná kosť a hrudnej chrbtice. Pretože röntgenové lúče sú spojené s určitou radiačnou expozíciou pre pacienta, používajú sa iba na vylúčenie určitých klinických obrazov. Tie obsahujú pneumónia (zápal pľúc), pneumotorax (zrútilo sa pľúca v dôsledku vzduchu, ktorý vstúpil do priestoru medzi kričal a pľúca), pleurálny výpotok (hromadenie tekutiny medzi pohrudnicou a pľúcami), hematotorax (akumulácia krv), chylotorax (akumulácia lymfa tekutina) a emfyzém (prehustenie pľúc).
Okrem toho je možné na röntgenovom hrudníku zistiť patologické zmeny, ako napr pľúca nádory, zmeny v pažeráku, zmeny v aorta, srdce choroba alebo choroby priedušnice. Pri snímaní röntgenového obrazu existujú rôzne dráhy lúčov, ktoré je možné zvoliť v závislosti od indikácie snímky. Jednou z nich je takzvaná projekcia pa (zadná-predná projekcia).
Tu sa ožaruje hrudník pacienta zozadu, zatiaľ čo detekčná doska sa nachádza pred pacientom. Toto je najbežnejšie používaná dráha lúča pre pacientov, ktorí môžu stáť. Okrem toho sa zvyčajne urobí bočný obraz, aby bolo možné hrudník vyhodnotiť priamo v niekoľkých rovinách.
Alternatívne k obrazu pa je obraz ap (predozadná projekcia), pri ktorom je pacient ožarovaný spredu a detektor je umiestnený za hrudníkom. Táto metóda sa používa hlavne u pacientov na lôžku. Táto dráha lúča vedie k zväčšeniu orgánov umiestnených v prednej časti hrudníka, pretože sú bližšie k zdroju žiarenia.
To treba v konečnom dôsledku zohľadniť pri hodnotení röntgenového obrazu. U niektorých pacientov však neexistuje iná možnosť (napr. Na jednotkách intenzívnej starostlivosti), pretože pacienti nemôžu vstať. Snímky sa zvyčajne snímajú takzvanou technikou tvrdého lúča.
Používajú sa röntgenové lúče s intenzitou 100 - 150 kV. CT hrudníka (počítačová tomografia) poskytuje ešte podrobnejší pohľad na hrudník a orgány a štruktúry v ňom umiestnené. Zatiaľ čo röntgenový hrudník poskytuje iba dvojrozmerný pohľad v dvoch rovinách, CT snímky je možné kombinovať aj do formy trojrozmerných obrazov.
Za týmto účelom je pacient tlačený na gauči cez akýsi tubus, ktorý po emitovaní röntgenových lúčov detekuje a počíta žiarenie oslabené telom. Čím viac žiarenia kúsok tkaniva umožní prejsť, tým tmavšie sa nakoniec objaví na snímkach vypočítaných počítačom. Je dôležité, aby sa pacient čo najviac nehýbal, pretože by to mohlo viesť k rozmazaným obrazom.
Táto metóda nakoniec vytvorí veľa jednotlivých sekčných obrázkov, ktoré sa potom skombinujú a vytvorí sa celkový obraz. Týmto spôsobom sa orgány a štruktúry hrudníka zobrazujú bez prekrývania a je možné ich hodnotiť z hľadiska zmien. CT hrudníka môže byť obzvlášť užitočné pri určovaní presnej polohy a pľúca nádor.
Často sa tiež používa na detekciu pľúc embólia. Samozrejme, že v CT hrudníka sú viditeľné rovnaké štruktúry ako v röntgenovom hrudníku. Je preto vhodný na hodnotenie pažeráka, srdce, mediastíno a kostný hrudník.
Navyše, lymfa uzliny sú tiež zreteľne viditeľné v CT. To hrá dôležitú úlohu, najmä pri zhubných ochoreniach. Dôvodom, prečo sa CT bežne nepoužíva namiesto röntgenových lúčov, je výrazne vyššia radiačná záťaž pre pacienta.
Z tohto dôvodu sa CT vyžaduje iba vtedy, ak sa používajú bežné metódy ako röntgenový hrudník alebo ultrazvuk (sonografia) nemôže poskytnúť dostatočné informácie o chorobe pacienta. Aby sa získali ešte lepšie kontrastné obrázky, pacientovi sa môže pred vyšetrením podať kontrastné médium. Pretože sa to v rôznych orgánoch hromadí rozdielne, týmto spôsobom sa dajú lepšie vzájomne oddeliť štruktúry. CT vyšetrenie zvyčajne trvá 5 až 20 minút.
